Prečítané 2745x | 1

Wayne Madsen: Európsku politiku ovplyvňujú operácie „Made in USA“


Wayne Madsen: Európsku politiku ovplyvňujú operácie „Made in USA“Foto: youtube.com

Autor článku Wayne Madsen (1954) je americký investigatívny žurnalista a publicista s vyše 20-ročnou skúsenosťou v bezpečnostných otázkach, medzinárodných záležitostiach a tajných službách. Ako námorný dôstojník vytvoril jeden z prvých počítačových bezpečnostných programov pre US Navy. Po vojenskej službe (1997) bol pridelený k sekcii Protiponorkového boja a NSA ako COMSEC analytik, pričom svoj výcvik využil v investigatíve. Bol častým politickým komentátorom pre Fox News, taktiež sa objavoval na ABC, NBC, RT, CBS, PBS, Press TV, CNN, BBC a Al Jazeera. Je členom Spoločnosti profesionálnych novinárov (SPJ) a National Press Club. Jeho príspevky sa objavujú v mnohých denníkoch a týždenníkoch vrátane The Progressive, Village Voice, Philadelphia Inquirer, Houston Chronicle, Cleveland Plain Dealer, Real Clear Politics, Newsday a zároveň je editorom webstránky waynemadsenreport.com:

Ďalší prípad čistého amerického pokrytectva je kongresové nariadenie pre Jamesa Clappera a jeho Národnú rozviedku, aby vyšetrovala údajné ruské financovanie európskych politických strán v poslednom desaťročí. Je zrejmé, že posledný krok amerických neokonzervatívcov je nielen mierený na Rusko, ale tiež európske strany, ktoré podporovali ruskú obrannú politiku na Ukrajine a kritizovali nemeckú kancelárku Merkelovú za otvorenie hraníc islamistickým hordám zo Sýrie, Iraku, severnej Afriky a Afganistanu, ktoré sa vydávajú za utečencov. Európske strany majú byť sondované americkými spravodajskými agentúrami a orgánmi finančnej kontroly v mene svojich neokonzervatívnych majstrov, vrátane Victorie Nulandovej, jej manžela Roberta Kagana a veľmajstra Georgea Sorosa. Pod drobnohľadom bude maďarský Jobbik, grécky Zlatý úsvit, francúzsky Národný front a Liga severu z Talianska – strany, ktoré odmietali „eurokratickú“ kontrolu Európy z Bruselu a americkú dominanciu v otázkach európskej zahraničnej politiky, ktorá siaha od Ukrajiny a Sýrie, po dohody o voľnom obchode a Európu s otvorenými hranicami pre neeurópskych ekonomických a politických migrantov.

Tento zásah proti populistickým politickým stranám v Európe reprezentuje novú etapu neoimperialistickej zahraničnej politiky Spojených štátov, so zameraním sa na strany v krajinách NATO, ktoré dosiahli úspech prostredníctvom demokratického volebného procesu. Americká „delostreľba“ proti takzvanej európskej „pravici“ môže skončiť rozšírením zmrazených majetkov a washingtonských zákazov udeľovania víz pre ruských funkcionárov, ruskú autonómnu republiku Krym a východné ukrajinské republiky Doneck a Luhansk. Nové potenciálne ciele sankcií môžu zahŕňať líderku francúzskeho Národného frontu a prezidentskú kandidátku Marine Le Penovú, šéfa Britských labouristov Jeremyho Corbyna, Alexa Salmonda zo Škótskej národnej strany a Heinz-Christiana Stracheho z rakúskej Strany slobodných.

Washingtonské neblahé zásahy do európskej demokracie a „vypočúvanie“ strán napravo i naľavo navodzuje dojem dní starej studenej vojny, keď bola CIA a FBI zamestnaná tvorbou zoznamov „nebezpečných podvratných živlov“ zo zahraničia, ktorým sa bežne odopieral vstup do Spojených štátov na základe podozrenia, že ide o „komunistov“ alebo „červených“.

Je iróniou, že práve CIA má bohatú históriu financovania politických strán v zahraničí, najmä v Európe, pre výkon svojej agendy. Správa Rady Európy z roku 2003, pod názvom „Financovanie politických strán a volebných kampaní – smernice“ konštatuje, že „nielen zahraničné vlády...ale tiež zahraničné tajné služby sa podieľali na utajenom financovaní aktivít. Počas Studenej vojny bola napr. CIA aktívne zapojená do financovania protikomunistických politických organizácií“.

Americký National Endowment for Democracy (NED) pozostáva z dvoch vetiev hlavných politických strán v USA. International Republican Institute (IRI) a National Democratic Institute (NDI) „nalievali“ prostriedky do rozviedky, aby ich odovzdávala proamerickým politickým stranám. Neboli to len kvázi autonómne mimovládne organizácie s väzbami na CIA, cez ktoré prúdili peniaze pre európskych politikov. Rovnako sa zúčastňovali organizácie ako Center for International Private Enterprise (CIPE), Free Trade Union Institute (FTUI), European Partnership for Democracy (EPD), Westminster Foundation for Democracy (WFD), Taiwan Foundation for Democracy (TFD), Arab Democracy Foundation (ADF) a United Nations Democracy Fund (UNDEF).

Pravicový American Legislative Exchange Council (ALEC), ktorý bol financovaný veľkými americkými korporáciami (napr. Koch Industries) a ovplyvňoval zákony na štátnych a federálnych úrovniach, bol odhalený pri udržiavaní kontaktov na britskú Konzervatívnu stranu, ktorá mala za úlohu zrušiť britskú anti-tabakovú a environmentálnu legislatívu. Inštitúcie IRI, NDI a ALEC, s požehnaním CIA a Obamovej administratívy, tiež zapracovali na porážke škótskeho referenda za nezávislosť v roku 2014.

História CIA je plná príkladov amerického skrytého financovania európskych politických strán. V 60.rokoch poskytla CIA peniaze talianskej Kresťansko-demokratickej strane s cieľom zabezpečiť, aby talianski komunisti nedosiahli politický úspech na národnej úrovni. Americkí „ľavičiari“ ako Irving Kristol, Hannah Arendtová, Isaiah Berlin a ďalší boli financovaní CIA pre ovplyvňovanie politického smerovania svojich priateľov z európskej „demokratickej ľavice“, obzvlášť sociálnodemokratických strán, ktoré boli odhovárané od koalície s komunistickými silami. Mnoho dnešných pravicových „neokonov“ sa zrodilo z tejto predajnej ľavice, vrátane Kristolovho syna, arcineokonzervatívneho vedátora Williama Kristola.

CIA rutinne sponzorovala amerických študentov prostredníctvom US National Student Association, ktorá mala na Sovietmi sponzorovaných mládežníckych festivaloch v Európe príkaz naberať členov európskych ľavice, ktorí by sa stali špicľami CIA.

Hoci dnes Spojené štáty mieria na pravicové nacionalistické strany v Európe, počas Studenej vojny sa CIA spoliehala na predchodcov týchto strán, ktorí vykonávali teroristické operácie pod falošnou vlajkou a obvinená bola ľavica. Tieto operácie sú všeobecne známe ako „operácia Gladio“, ktorú CIA využívala ako psychologickú zbraň proti európskym socialistickým a komunistickým stranám. Dnes americké tajné služby a spravodajské agentúry zameriavajú strany z celého politického spektra – pravicových nacionalistov, ľavicových antiglobalistov a antimilitaristov, secesionistov. Sú americkým cieľom len preto, že oponujú americkému neoimperializmu a globalizačnej dominancií medzinárodných bankárov a investičných domov.

S cieľom potlačiť Britských labouristov a ich snahu o neutralitu, CIA financovala operácie na ovplyvňovanie cez skupinu Congress for Cultural Freedom. Tá poskytovala politické páky na lídrov ako Hugh Gaitskell, Anthony Crosland a Denis Healey, ktorých chcela nakloniť bližšie k NATO. Naopak, keď labouristický premiér Harold Wilson a predseda strany Michael Foot nabrali ľavicový smer, CIA zariadila vylúčenie oboch predstaviteľov zo strany prostredníctvom implantovaných agentov. O Wilsonovo zosadenie sa zaslúžil pravičiar James Callaghan. V prípade Foota to bol Neil Kinnock, angažovaný globalistický a európsky federalista, ktorý hral úlohu rímskeho Bruta. Keď v roku 1976 CIA vypudila Wilsona, naďalej pokračovala a bila na poplach pred „červenou hrozbou“, aby zabránila nástupu ďalšej ľavicovej figúry (v tomto prípade to bol Tony Benn). Úsilie americkej tajnej služby sa vyplatilo, keď žezlo prevzal ich muž - Callaghan.

Rovnaký príbeh sa odohral vo Francúzsku, kde CIA spolupracovala s lídrami ako Daniel Cohn-Bendit na „Parížskej jari“ 1968. Podpora mala zabezpečiť, že demonštrácie proti francúzskej vláde odstavia prezidenta Charlesa De Gaullea od moci. De Gaulle bol nakoniec nahradený radom francúzskych prezidentov, ktorí boli viac podľa washingtonského gusta: Georges Pompidou, Valéry Giscard d'Estaing, François Mitterrand, Jacques Chirac a najviac proamerický z nich, Nicolas Sarkozy. Francúzsko, ktoré počas De Gaullea ustúpilo od spolupráce s NATO, sa v priebehu ich prezidentúry znovu zapracovalo do aliančných štruktúr. Strach CIA, že Le Penovej prezidentúra by mohla vo Francúzsku kopírovať De Gaulleov postoj, znamená aktivizáciu Washingtonu a snahu všetkými možnými prostriedkami o démonizáciu Národného frontu ako ruských agentov.

V historických záznamoch môžeme nájsť podobné hororové príbehy akcií CIA proti politickým stranám v Portugalsku, Grécku, Dánsku a Belgicku. Ak niektorá krajina potrebuje úplne preskúmanie svojich tajných politických a ovplyvňujúcich operácií v Európe, sú to Spojené štáty, nie Rusko.

Zdroj: Wayne Madsen; Strategic Culture

01.03.2016 17:41 | Komentáre 1


Marián Ďuriš
"Sněží a venku se setmělo. Tato noc - a tato zima - naštěstí nebude dlouhá. Nebudeme-li chtít."


Súvisiace články

Najnovšie príspevky

InfoTribune | 02.03.2016 09:52 0

Tajné armády NATO v Evropě odhaleny. Inscenovaný teror a utajované vedení války

https://gloria.tv/media/Uq3FGQdaoZo

Pre pridávanie komentárov a reagovanie na ne sa prihláste alebo zaregistrujte.