Prečítané 2248x | 0

Saudskoarabsko-iránsky konflikt podkopáva boj proti Islamskému štátu


Saudskoarabsko-iránsky konflikt podkopáva boj proti Islamskému štátuFoto: Námestie Díra (Saudská Arábia), kde prebiehajú verejné popravy / BroadArow at English Wikipedia

Diplomatická prestrelka medzi Rijádom a Teheránom, ktorá sa strhla v dôsledku sobotňajšej popravy prominentného šiitského duchovného Nimra an-Nimra v Saudskej Arábii, prerastá do priamej konfrontácie. Po tom, ako demonštranti v noci na nedeľu (3. 1.) vtrhli do budovy saudskoarabskej ambasády v Teheráne a sčasti ju podpálili, evakuovali jej zamestnancov bez ujmy na zdraví z Iránu do vlasti.

Džubajr o destabilizácii, Chameneí o „božom treste“

Šéf saudskoarabskej diplomacie Ádil Džubajrv bleskovej reakcii vyzval pracovníkov iránskeho zastupiteľstva a súvisiacich inštitúcií, aby do 48 hodín opustili krajinu, čo prakticky znamená prerušenie diplomatických vzťahov. Incident v Teheráne bol podľa neho v súlade s iránskou politikou destabilizácie regiónu vytváraním teroristických buniek v Saudskej Arábii, ktorá ale nepripustí, aby šiitská islamská republika podkopávala bezpečnosť sunnitského kráľovstva. Postupne začali prichádzať na rad i konkrétne opatrenia. Napríklad saudskoarabský úrad pre civilné letectvo zastavil v pondelok (4. 1.) všetky lety z a do Iránu.

Námestník jeho iránskeho kolegu Amir Abdollahian mu neostal nič dlžný a pripomenul, že Rijád nemôže zakrývať chybu, ktorej sa dopustil popravením šiitského cirkevného predstaviteľa. „Saudská Arábia ťaží z tohto vlečúceho sa napätia a incident využila ako zámienku na jeho podnecovanie," podotkol hovorca zahraničného rezortu Hosejn Džáber Ansárí a dodal, že „kráľovstvo sa snaží vyriešiť svoje domáce problémy tak, že ich prenáša a vyváža do zahraničia“. Iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí vyhlásil, že saudskoarabských politikov postihne za popravu „boží trest“.

Reakcie ďalších arabských krajín sa napriek zavše proklamovanej jednote vyznačujú malými diferenciami. Podľa agentúry AP Bahrajn a Sudán prejavili so Suadskou Arábiou solidaritu prerušením vzťahov s Iránom, zatiaľ čo Spojené arabské emiráty iba znížili ich diplomatickú úroveň. Napriek odsúdeniu útokov na saudskoarabské diplomatické misie v Iráne a vyjadreniu podpory Rijádu sa v oficiálnom vyhlásení Kuvajtu žiadna zmena vo vzťahu k Iránu údajne nespomína.

Výzvy na zmiernenie napätia a začatie dialógu

Vyostrenie krízy medzi oboma regionálnymi mocnosťami, ktoré podkopáva efektívnosť boja proti Islamskému štátu, nemôže byť v nikoho záujme. Nemožno sa preto čudovať, prečo je zníženie ďalšieho zbytočného napätia v regióne a urovnanie konfliktu predtým, ako sa stihne rozhorieť do nezvládnuteľných rozmerov, v popredí záujmu USA i Ruska – tradičných rivalov vo svetovej veľmocenskej aréne. Prípadná vojna medzi nábožensky rozdielne polarizovanými krajinami by už i tak zložitú situáciu v extrémne výbušnej oblasti ešte viac skomplikovala.

Zmrazeniu diplomatických stykov medzi oboma krajinami sa nepotešili ani vo Washingtone. „Vyzývame obidve strany, aby zachovali zdržanlivosť a ďalej neroznecovali napätie, ktoré je v regióne celkom zreteľné,“ uviedol hovorca Bieleho domu Josh Earnest s tým, že USA vopred varovali pred následkami popravy Nimra an-Nimra. Začať dialóg vyzvali Saudskú Arábiu a Irán aj Nemecko a Francúzsko. Agentúra Reuters pripomína, že zhoršenie vzťahov medzi Rijádom a Teheránom môže ohroziť úsilie o ukončenie päť rokov trvajúcej vojny v Sýrii, kde Saudská Arábia podporuje povstalecké skupiny a Irán tamojší režim prezidenta Baššára al-Asada. Očividne inak to ale vnímajú ich politickí a najmä náboženskí lídri, ktorí vsadili na riskantnú hru kto z koho.

Komu sa podarí udobriť znesvárené strany?

Komplikovanosť vzájomných vzťahov a napätie nie je v spolužití oboch regionálnych súperov ničím novým. Vyriešenie palestínskej otázky, ktoré Saudská Arábia presadzuje – v protiklade so štátnymi záujmami Izraela – ako jeden zo svojich kľúčových zahraničnopolitických cieľov, nijako nebráni jej tesnému spojenectvu s USA, ktoré v Perzskom zálive už niekoľko desaťročí rafinovane rozohrávajú svoju strategickú hru. Spor s Iránom, ktorý v sebe obsahuje aspekty náboženské, politické, ekonomické a bezpečnostné, je spor autentický (nie vyvolaný treťou stranou) a jeho čiastkové aspekty nemusia vždy ladiť so záujmami svetových superveľmocí. Priživujú ho zároveň skostnatené vnútorné pomery (neexistencia pluralizmu v akejkoľvek sfére) a účelová zahraničná politika na oboch stranách.

Napriek jasne vymedzeným stranám barikády nie je vojna medzi Saudmi a Iráncami v záujme sveta. Ani preventívne sťahovanie ruského raketového systému protivzdušnej obrany S-300 do Iránu s možnosťou vytvorenia bezletovej zóny nenasvedčujú tomu, že by si Vladimir Putin želal problém v podobe ďalšej vojny. Okolnosti zatiaľ nasvedčujú tomu, že ak sa znesvárené strany niekomu podarí udobriť, Barack Obama to už zrejme nebude.

Zdroje: TASR, Reuters, AP

07.01.2016 20:12 | Zo zahraničia 0


Juraj Pokorný
Zopár slov o autorovi...


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.