Prečítané 6134x | 1

Rok pravdy z pohľadu Andreja Kisku


Rok pravdy z pohľadu Andreja KiskuFoto: Kancelária Prezidenta SR

Novoročné príhovory prezidentov, aj keď nemalou časťou verejnosti vnímané ako politický anachronizmus, patria už tradične k najočakávanejším udalostiam prvého dňa nového roka, ktorý je zároveň už po 24. raz výročím vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Možnosť využiť v mnohom ešte stále nenahraditeľné vymoženosti televízneho média nepremárnil ani Andrej Kiska, ktorý sa po obligátnej introdukcii so želaniami porozumenia, priateľstva, lásky, zdravia, viery v ľudskosť či „vnútornej sily pre každodenné i väčšie skúšky“ podujal načrtnúť víziu SR v roku 2017 zo svojho zorného uhla.

Kto by sa nestotožnil s prosbou prejaviť lásku „aj tým ľuďom, našim spoluobčanom, ktorým ju osud nedoprial v takej miere ako väčšine z nás“. S obľubou o nej hovoria politici, kňazi, ale aj rímskokatolícki pontifici. Neraz im to umožňuje vyhnúť sa zaujatiu principiálneho postoja k chúlostivým či závažným témam celosvetového dosahu. Prezident sa tentoraz pokúsil o vybočenie z pravidla. „Dnes urobím výnimku a začnem trochu inak. Lebo je pravda, že udalosti minulého roku boli silné doma aj vo svete. Prakticky celý rok. Vlastne až do jeho posledných dní. A predchádzajúci rok naplno otvoril otázky, ktoré už nebudeme môcť obísť alebo zahovoriť, budeme na ne musieť odpovedať. Doma, v Európe, aj v širšom svete.“

Vo svojom prejave sa však nevyhol ani protirečeniam. Za všetky uveďme jedno. Na jednej strane volá po rovnosti pre všetkých („Veľká časť ľudí na Slovensku považuje neochotu štátu skutočne bojovať s korupciou a nastoliť rovnosť pred zákonom za závažný problém.“), na strane druhej ju devalvuje vnášaním princípu etnickej príslušnosti („Bude to dôležitý rok, v ktorom sa ukáže, či jedinou a hlavnou odpoveďou štátu na problémy sociálne odkázaných rómskych občanov bude iba represia. Alebo demonštrácia sily.“). Nezabúdajme, že axiomatické tvrdenia, ktoré sa dajú verbálne len ťažko spochybniť („Tvrdiť, že každý Róm je príživník alebo že každý Moslim potenciálny terorista, je hlúpe a nepravdivé.), majú niekedy zastrieť neschopnosť postaviť sa k problému priamo a pravdivo.

Nebol by to príhovor Andreja Kisku, keby obišiel tému správania mladých ľudí na internete a sociálnych sieťach, ktorá patrí už nejaký čas medzi jeho srdcové záležitosti. Ako povedal, viac ako dve tretiny účastníkov vlaňajšieho prieskumu uviedli, že prejavy nenávisti, urážky a vulgárnosť považujú za závažný spoločenský problém. „Na otázku, čo proti tomu robia, vyše 70 % odpovedalo: Akceptujem to – neurobím nič, aj tak by to nemalo význam – nevšímam si to,“ komentovala hlava štátu prieskum neuvedenej agentúry a položila si otázku, aby si na ňu vzápätí odpovedala: „Ale čo tým v skutočnosti hovoríme? Hovoríme, že to, čo by väčšina z nás nepripustila doma, na pracovisku, medzi priateľmi, známymi alebo aj cudzími ani verejne na ulici, to, čo by drvivá väčšina z nás nechcela, aby sa takto správali naše deti.... tak nad tým na internete a sociálnych sieťach mávneme rukou a na to rezignujeme.“

Ako však vieme, prezidenta SR znepokojuje (možno viac ako prejavy zloby a hnevu, ktorého rozsievanie na internete označil za hriech) aj úpadok dôvery Slovákov v tzv. transatlantické hodnoty, ich odpor voči Bruselom vnucovanému nepriateľstvu k Rusku a strach z migračnej anarchie v Európe. Tam niekde mali asi smerovať aj jeho ďalšie slová: „Žijeme časy, kedy sú mnohí ľudia zneistení. Akoby sa vytrácali pocity istoty, stability, bezpečia. Je úplne normálne, že máme z mnohých vecí strach. Ale nesmieme dovoliť, aby boli pocity strachu prekonávané hnevom a nenávisťou. (...) Dajme najavo, že za slušnosťou nie je strach. Dajme najavo, že slušnosť nie je slabosť. Slušnosť musí byť znova počuť. Ukážme silu slušnosti medzi sebou, v každodennom živote, aj na internete a sociálnych sieťach.“

Ako nenápadný pokus o reštart mrazivých vzťahov s vládou možno chápať Kiskove striedmo zvažované slová uznania. „Začínajúci sa rok bude tiež dôležitým pre Európu, Európsku úniu, ktorej Slovensko posledných 6 mesiacov predsedalo. Rád konštatujem, že sme predsedníctvo zvládli so cťou a na vysokej úrovni,“ konštatoval prezident, pričom vyzdvihol skutočnosť, že ekonomicky máme Slovensko na začiatku roka 2017 „vo veľmi dobrom stave“. Ako zároveň podotkol, v prípade, že dobrú pozíciu nedokážeme využiť do lepších služieb štátu a postupne aj do vyššej kvality života, budúcnosť nám nastaví neúprosné zrkadlo.

Nemožno povedať, že by novoročný príhovor prezidenta SR, ktorý svojím rozsahom bezmála 11-tisíc znakov s medzerami môže smelo konkurovať prejavom jeho vzdialeného predchodcu Gustáva Husáka, neobsahoval nič pozitívne, na čom by sa stúpenci i odporcovia Andreja Kisku aspoň na chvíľu nezhodli. To naozaj nemožno. S jeho výrokom, že rok 2017 (ktorý nazval omylom ako „budúci“) sa pre Slovensko stane rokom pravdy, treba dokonca súhlasiť. Pôjde už len o to, čej pravdy.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

02.01.2017 22:02 | Komentáre 1


Juraj Pokorný
Zopár slov o autorovi...


Najnovšie príspevky

InfoTribune | 04.01.2017 14:28 0

Andrej Kiska je zradca slovenského národa, zástanca cudzích kozmopolitných záujmov a recitátor Bútorových listov.

Pre pridávanie komentárov a reagovanie na ne sa prihláste alebo zaregistrujte.