Prečítané 2855x | 0

Robert Parry: Deň, keď žurnalistika zomrela, a príbeh Garyho Webba


Robert Parry: Deň, keď žurnalistika zomrela, a príbeh Garyho WebbaBývalý prezident USA a spoluvinník Webbovej samovraždy Ronald Reagan toleroval pašovanie kokaínu nikaragujských „contras“ v 80. rokoch, foto Michael Evans / Wikipedia

Bol december 2004, keď podlé zaobchádzanie mainstreamových médií s investigatívnym novinárom Garym Webbom viedlo – po zničení jeho kariéry, rozbití rodiny, ekonomickom zruinovaní a bezvýchodiskovej situácii – k spáchaniu samovraždy. Bol to moment, keď sa všetci veľkí novinári, zodpovední za ukončenie Webbovho života, mali prepadnúť od hanby. To sa však nestalo.

Webbova vina spočívala v odhalení šokujúceho príbehu o Reaganovej administratíve, ktorá tolerovala pašovanie kokaínu nikaragujských „contras“ rebelov v 80. rokoch. A tých podporovala CIA. Hoci bol škandál skutočný – a čiastočne odhalený v reálnom čase – hlavné médiá dali od veci ruky preč a bránili prezidenta Ronalda Reagana a CIA. Špinavý škandál zrejme „škodil štátnym záujmom“ a bol zakopaný pod zem.

Brian Barger, môj kolega z Associated Press, a ja sme napísali prvý príbeh odhaľujúci zapojenie „contras“ v pašovaní kokaínu 1985. Náš príbeh však bol atakovaný Reaganovým zručným propagandistickým tímom, ktorý si privolal na pomoc New York Times a ďalšie hlavné spravodajské agentúry.

Neskôr sa odvážneho vyšetrovania chopil senátor John Kerry, ktorý vyplnil niektoré medzery objasňujúce kolaboráciu Reaganovej vlády s leteckými spoločnosťami a ďalšími časťami „kokaínového aparátu“. Senátorov prieskum bol však vo veľkých médiách zosmiešnený a Newsweek označil Kerryho za „nadržaného konšpirátora“. Táto skúsenosť hraničiaca s politickou smrťou ho naučila ako „prežiť“ vo Washingtone a čiastočne objasňuje sklamanie v prezidentských voľbách 2004 i jeho plachosť vo funkcii ministra zahraničia. Pre žurnalistov a politikov neexistuje kariérny rast nahor, keď odhaľujú zločiny štátu.

Ani doznanie CIA mainstream nezahanbilo

V roku 1996 sa Gary Webb stretol s identickým problémom, keď narazil na dôkazy svedčiace o tom, že časť kokaínu pašovaná do USA prúdila do výrobní v Los Angeles a prispela k drogovej epidémii v 80. rokoch. Keď svoje poznatky sériovo publikoval pre San Jore Mercury News, plátok mal na výber: pripustí, že odvrátil pohľad pred jedným z najväčších škandálov 80. rokov, alebo zdvojnásobí svoju snahu zdiskreditovať príbeh a zničiť každého, kto sa ho čo i len dotkne. Zvolil druhú možnosť.

Spoločná „úderka“ Washington Post, New York Times a LA Times zborovo odsúdila Webba i jeho reportáže. Čoskoro začala horieť stolička aj pod editormi v San Jose Mercury News a pred záchranou svojho reportéra uprednostnili záchranu vlastnej kariéry. „Predali“ Webba, ktorý sa čoskoro stal nezamestnaný a pre médiá hlavného prúdu nevyužiteľný.

Trpkou iróniou bolo, že Webbove reportáže nakoniec prinútili generálneho inšpektora CIA Fredericka Hitza k relatívne dôkladnému a poctivému vyšetrovaniu v roku 1998 so záverom, že na obchode sa v priebehu celých 80. rokov podieľali nielen „contras“, ale vedomí tohto problému si boli aj dôstojníci CIA, ktorí ho pomáhali zakryť. Hlavným cieľom bolo zvrhnutie nikaragujskej sandinovskej vlády ešte pred upozornením na skorumpovanú účasť CIA. Ani doznanie CIA mainstreamovú tlač dostatočne nezahanbilo, aby priznala pravdu a vlastnú vinu na dlhodobom tutlaní. Jednoduchšie bolo pokračovať v démonizácii Garyho Webba.

V Consortium News sme boli jedným z mála spravodajstiev, ktoré sledovali vplyv mimoriadneho priznania v dvojzväzkovom reporte CIA a príslušnej správe inšpektora ministerstva spravodlivosti, ktorá pridala ďalšie podrobnosti o tom, ako bolo vyšetrovanie marené. Bohužiaľ, chýbal nám dosah a vplyv mainstreamu. Vzhľadom na kontroverziu, ktorá vrcholila v roku 1996, som sa pri niekoľkých podujatiach spojil s Webbom. Hoci sme občas hovorili k veľkým a nadšeným davom, veľkosť veľkých médií premohla všetko a najmä pravdu.

Samovražde predchádzala hlboká depresia

Po „pochovaní“ škandálu som stratil s Webbom kontakt. Ten sa chytil práce v legislatívnom výbore štátu Kalifornia, čiže som nebol svedkom jeho ďalšieho života, ktorý smeroval špirálovito nadol. Dokonca aj menšia tlač odmietala najať „reportéra v nemilosti“. Webbovo manželstvo sa rozpadlo, bojoval s platením alimentov a účtov, bol nútený opustiť svoj dom v blízkosti Sacramenta spolu so svojou matkou. V hlbokej depresii sa Webb, podľa jeho rodinných príslušníkov, rozhodol ukončiť život.

49-ročný Webb napísal posledný list pre svoju exmanželku a tri deti, vyložil kremačný doklad a nalepil na dvere odkaz pre tých, ktorí prídu na druhý deň ráno. Potom vytiahol pištoľ svojho otca a strelil sa do hlavy. Prvý výstrel nebol smrteľný, a tak vystrelil ešte raz (áno, poznám teóriu dvoch výstrelov a vraždu Webba agentmi CIA, ale neexistuje dôkaz a presadzovaním tohto zbytočného vysvetlenia unikne ľuďom zo zreteľa skutočný vinník – mainstreamová tlač).

Po náleze mŕtveho tela mi telefonoval reportér LA Times, ktorý vedel, že som bol jedným z mála Webbových novinárskych kolegov, ktorí jeho osobu a prácu obhajovali. Reportérovi som povedal, že americká história má voči Garymu Webbovi obrovský dlh, pretože zverejnil dôležité fakty o zločinoch Reaganovej éry. Dodal som, že LA Times by mali napísať poctivý nekrológ, pretože tieto noviny ignorovali Hitzovu záverečnú správu, ktorá z veľkej časti Webba rehabilitovala.

Na moje sklamanie, ale nie prekvapenie, som mal pravdu. LA Times napísali zlomyseľný úmrtný oznam bez zmienky o mojej obrane Webba alebo priznaní CIA v roku 1998. Nekrológ bol prekopírovaný ďalšími novinami, vrátane Washington Times.

 

Aj keď Webbova reputácia bola posmrtne ako-tak rehabilitovaná so sympatickým zobrazením jeho ťažkého údelu vo filme „Zabite posla“ (Kill the Messenger, 2014), niektoré články spravodajských exekutív, ktoré pomáhali zakrývať škandál 80. rokov a zničiť Webba, nepriznávajú svoju spoluúčasť pri potláčaní jedného z najdôležitejších príbehov svojej doby. Sú to ľudia ako napríklad Jeff Leen a Leonard Downie z Washington Post.

Niekoľko novinárov pokračuje v dopĺňaní „skladačky“ o tomto prípade, vrátane príspevkov bývalého kontraktora CIA a pilota Roberta „Tosh“ Plumleeho, ktorý poskytol informácie o svojej práci na prevážaní zbraní a drog pre Reaganových „contras“, ako reportoval John McPhaul v kostarických Tico Times. Aj Fox News občas „šťuchne“ do škandálu – napríklad v článku o údajnej spoluvine CIA pri mučení a vražde agenta DEA Enriqueho „Kiki“ Camarenu. Odpor mainstreamových amerických médií a divokosť Reaganových prívržencov po napadnutí ich hrdinu však zanechal tieto veľmi reálne skutočnosti v podsvetí pochybností a neistoty.

Robert Parry, autor článku, odhalil ako investigatívny reportér veľkú časť škandálu Iran-Contra pre Associated Press a Newsweek v 80. rokoch. V roku 1982 začal pracovať v Strednej Amerike po odchode Raymonda Bonnera, očierneného a „vyhodeného“ po reportáži o masakre El Mozote, ktorá nepomohla americkej vláde pri úsilí o podporu salvádorského režimu. Parry demaskoval CIA pri podpore povstaleckého boja proti nikaragujskej vláde a zverejnil 90-stranový manuál americkej tajnej služby s názvom „Psychologické operácie v partizánskom boji.“ V roku 1985 odkryl zapojenie CIA do pašovania drog, financovania a „humanitárnej asistencie“ pre nikaragujských rebelov. Bol ocenený Cenou Georgea Polka za národnú žurnalistiku a od roku 1995 pôsobí ako editoro Consortium News, neziskového a nezávislého spravodajstva.

Zdroje: Robert ParryConsortium News

15.01.2016 19:18 | Zo zahraničia 0


Marián Ďuriš
"Sněží a venku se setmělo. Tato noc - a tato zima - naštěstí nebude dlouhá. Nebudeme-li chtít."


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.