Prečítané 2098x | 0

Rezorty obrany a diplomacie v podmienkach štvorkoalície


Rezorty obrany a diplomacie v podmienkach štvorkoalície23. 3. 2016 vymenoval prezident SR Andrej Kiska do funkcie premiéra a členov novej vlády SR. Foto: Kancelária prezidenta SR

Po štyroch jednofarebných rokoch Slovensko znovu objavuje koaličný model vládnutia. Deň po podpise dohody medzi stranami Smer-SD, SNS, Most-Híd a #Sieť prijal včera prezident SR Andrej Kiska v Prezidentskom paláci z rúk premiéra demisiu starého kabinetu a zo zástupcov strán Smer-SD, SNS, Most-Híd a #Sieť vymenoval novú – v poradí už 11. Vládu SR na čele s jej trojnásobným predsedom Robertom Ficom (Smer-SD).

„Slovensko potrebuje predovšetkým stabilnú vládu, ktorá je schopná reagovať na domáce, ale aj vonkajšie výzvy,“ uviedol staronový premiér po tom, ako členovia kabinetu zložili sľub a prevzali si od prezidenta menovacie dekréty. „To je jediná cesta, ako pri takejto komplikovanej koalícii v budúcnosti pokračovať,“ zdôraznil na margo atmosféry spolupráce a kompromisov, ktorá vznik novej pravo-ľavej vlády údajne sprevádzala. Jej programové priority hovoria podľa neho o tom, čo Slovensko potrebuje, a reagujú na to, čo ľudia označili v parlamentných voľbách za najpodstatnejšie.

Na základe dohody novovzniknutej pravo-ľavej koalície a podpísania programových priorít vlády si štyri strany rozdelili vládne posty a ministerstvá podľa kľúča: Smer-SD 10 (premiér, dvaja vicepremiéri, vnútro, zahraničie, financie, zdravotníctvo, hospodárstvo, kultúra, práca), SNS 3 (obrana, školstvo, pôdohospodárstvo), Most-Híd 3 (vicepremiér, spravodlivosť, životné prostredie) a #Sieť 1 (doprava). Ponechajme menovité zoznamy všeobecným spravodajským webom a zastavme sa pri dvoch kľúčových rezortoch, ktoré v predchádzajúcej Ficovej vláde vyvolávali pravidelné kontroverzie.

Otázne je v tejto chvíli pôsobenie nominanta za SNS v silovom rezorte, akým je ministerstvo obrany. Peter Gajdoš, na rozdiel od svojho predchodcu Martina Glváča profesionálny vojak s mimoriadne bohatým CV, preorientoval svoj kariérny postup z Moskvy (Vojenská akadémia M. V. Frunzeho 1990) na Armádu a Ozbrojené sily SR a takisto NATO (Toronto 1994, Londýn 2002, Brusel 2010-2013). Len ťažko si možno predstaviť, že by reprezentovanie SNS vo vláde zmrazilo jeho kontakty a ovplyvnilo postoje, ktoré počas svojej dlhoročnej praxe v uvedených štruktúrach nadobudol. Zmena ohľadom kontinuity sa preto v rezorte obrany neočakáva. Dá sa, naopak, predpokladať určité pritvrdenie v zmysle jeho úplnej podriadenosti Washingtonu vo všetkých vojensko-politických aspektoch, nevynímajúc využívanie územia SR na agresívne protiruské ťaženie. Treba si takisto uvedomiť, že samotná SNS prešla počas svojej štvorročnej absencie na politickom výslní takou hlbokou premenou, že hovoriť o nej naďalej ako o strane národnej či nebodaj „proslovanskej“ je dnes už bezpredmetné.

Nejasná je i ďalšia profilácia slovenskej zahraničnej politiky, obzvlášť miera jej kompatibility s tzv. jednotným európskym postojom. Koaličný hybrid, ak sa nemá rozglejiť hneď po štarte, musí dosiahnuť konsenzus v externých výstupoch, aby boli vnútorne i navonok konzistentné a jednoznačné. Ak sa jej doteraz vyčítala slabá čitateľnosť, nemožno obísť jej protagonistu. Kultivovane a inteligentne lavírujúci Miroslav Lajčák, ktorého cieľovou ambíciou má byť vraj post generálneho tajomníka OSN, totiž založil (spolu so šéfom obranného rezortu Martinom Glváčom) niečo ako tradíciu „rezortnej autonómie“. Nie je vylúčené, že slovenská diplomacia si svoju kontinuitu zachová v tom zmysle, že staronový minister sa bude, tak ako doteraz, vo svojich výrokoch riadiť prevažne vlastným úsudkom.

Pozitívne na priebehu menovacieho aktu bolo, že obaja najvyšší ústavní činitelia si navzájom nič nepredstierali. Nezmeniteľný fakt, že „sa nemusia“, názorne ilustrovala ich mimika. Keďže povolaním nie sú jeden ani druhý herci, možno tento ich prejav oceniť ako gesto úprimnosti, ktoré v slovenskej politike nebýva všedné. Aj keď ísť do priamej konfrontácie s kabinetom sa Andrej Kiska nikdy neopovážil, s prechodom na koaličný model exekutívnej moci sa od hlavy štátu očakáva, že svoje slová a vyhlásenia bude zvažovať viac ako doteraz, keď sa nimi dostal neraz do konfliktu s oficiálnou líniou vlády. Situácia sa však zmenila – táto konečne prestala byť jednofarebná, z čoho by malo vyplývať, že sa na to konečne prestane poukazovať ako na jediný zdroj všetkého zla.

24.03.2016 15:23 | Z domova 0


Juraj Pokorný
Zopár slov o autorovi...


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.