Prečítané 17699x | 7

Psychopati na bilbordoch


Psychopati na bilbordoch

Po všetkom tom marazme, ktorý táto krajina za posledných pár desaťročí zažila, je už veľmi malá pravdepodobnosť, že ktokoľvek, kto vstupuje do politiky, tak robí z etických, morálnych alebo odborných dôvodov. Slovenská politická scéna je prešpikovaná veteránmi politickej turistiky spolu s egoistickými karieristami so štipendiami z amerických inštitútov. Žiadny seriózny a naozaj vnútorne bohatý a múdry človek dnes do politiky nevstúpi. Aj preto je toto teritórium eldorádom psychopatov, ktorí uverili, že sú vyvolení.

Psychopati zohrávali vo vývoji civilizácie neprimerane veľkú úlohu, pretože ich podstatou je klamať, zabíjať, podvádzať, kradnúť, mučiť, manipulovať a všeobecne spôsobovať veľké utrpenie ľudí, bez pocitu výčitiek, s cieľom dosiahnutia bezpečia nadvládou nad inými. V knihe Ponerológia v politike Andrzej Lobaczewski vysvetľuje, že klinickí psychopati sú pri vzostupe v spoločenských hierarchiách vždy zvýhodnení, pretože sú schopní klamať bez výčitiek svedomia. Náš „demokratický“ volebný systém je ideálnym prostredím pre vydierateľných deviantov bažiacich po moci. Známy český neuropatológ a publicista František Koukolík vo svojej knihe Zvíře politické o psychopatoch píše, „že nepoznajú pocit viny, nemajú svedomie, sú krutí a suroví, nečestní, egocentrickí, neschopní vytvoriť pevnú a blízku citovú väzbu... Sú to tí, na ktorých rameno zákona nedopadne, naopak, môžu zákony písať sami. Sociálne úspešní psychopati, ľudia, ktorí sa dostávajú alebo sú v špičkových postaveniach mocenského rebríčka, zvyčajne veľmi bohatí, bývajú pomerne často, nie však vždy, psychopati neúplní, „čiastoční“ (alebo deprivanti) a mávajú machiavelistické rysy správania. Ak existuje emočná inteligencia, potom sú v tomto rozmere ľudskosti idioti. Sú to pravdepodobne najnebezpečnejšie bytosti na Zemi.“

Z výskumov vyplýva, že spoločnosť ovláda skupina patologických deviantov, pričom najaktívnejší z nich tvoria približne 6 % z populácie. Tento systém však funguje najmä vďaka podpore ľudí zdeformovaných pod tlakom pôsobenia psychopatov, ktorí tvoria asi 12 % populácie. V konečnom dôsledku je to približne 18 % populácie – sú to aktívni ľudia podieľajúci sa na tvorbe a zavedení partokracie. Spomínaná skupina 6 % vytvára partokratickú šľachtu a spolu s 12 % potom novú buržoáziu užívajúcu si najvýhodnejšie ekonomické postavenie.

Táto skupina jedincov uverila vo vlastné nadštandardné schopnosti a je presvedčená, že má výhradné právo a kompetencie určovať vývoj a smerovanie spoločnosti. Svoje vlastné nutkavé predstavy o predurčenosti rozhodovať a vládnuť premieta do verejného priestoru. V obdobní pred parlamentnými voľbami sa na veľkoplošných plagátoch predháňajú patologické úchylky až do groteskných kŕčov typu „zoberme politikom moc“.

Psychopati nie sú priveľmi kreatívni ľudia. Aj preto sa ich komunikácia – postavená na ich výnimočnosti – podobá ako vajce vajcu. V období pred voľbami, žiaľ, obťažuje verejnosť v mimoriadne frekventovanej miere prekračujúcej únosnosť. Ich „dôveryhodné a presvedčivé“ portréty na veľkoplošných nosičoch sú možno tou najnepríjemnejšou, a zároveň najvypuklejšou ukážkou, ako veľmi psychopati podceňujú širokú verejnosť.

SIEŤ

Séria vizuálov Radoslava Procházku zachádza v intenciách témy o patologickej poruche psychopata zrejme najďalej. Biela košeľa s vyhrnutými rukávmi symbolizujúca pripravenosť okamžite a všade priložiť ruku k dielu, kŕčovitá a neuveriteľná štylizácia do služobníka národa sú prvými, do očí bijúcimi pitoresknými faux pas. Procházka v titulku sám seba označil za „štát“, svojou osobou chce personifikovať zvrchovanosť štátneho a mocenského aparátu slúžiaceho vraj dobrým účelom. Procházka, ktorý za sebou nemá žiadne mimoriadne a hmatateľné výsledky, žiadne morálne predpoklady, žiadne reálne skutky pomoci ľuďom v núdzi či na pracoviskách, sa vôbec neštíti sám seba pasovať do akejsi pseudomasarykovskej úlohy „otecka národa“.

Dobre známe a neuveriteľne stupídne sekvencie z propagandistických filmov socialistických televíznych novín, kde sa minister alebo predseda vlády radi nechávali filmovať a fotiť v teréne s proletariátom, sú živým predobrazom svojej karikatúry, ktorú zosobňuje Procházkova kampaň. Mimochodom, toho Procházku, ktorý nemal problém podvádzať už v prezidentskej kampani pri pokuse neodvádzať DPH z inzercie v Matovičových médiách.

Matovič: „Tak ty musíš povedať, že koľko, jak to chceš, nám to je jedno.“

Procházka: „Jak mi, jak mi ty to umožníš.“

M: „Jak ty chceš, ty povedz.“

P: „Pol na pol.“

M: „Čiže čo, z tých 4800, 2400 bez dépeháčky a 2400 s dépéháčkou? Takto, no nikdy sme to nerobili, ako Rado mi vtedy hovoril, že či takéto niečo vieme spraviť. Ako ja som mu povedal, že za 15 – 17 rokov sme nikdy nikomu nedali nič bez dokladu, no ale.“

P: „Keď né, ne. Igor, počúvaj, keď né ne. To je posledná vec, ktorú by som oné chcel, že vieš, mi ako.“

M: LA ty máš teraz ako na tom transparentnom účte aké výdavky? Všetky? Aj toto napríklad by tam išlo? Či tam by bolo vidieť, za akú zľavu sme to predali, či nie?“

P: „Ee, nebolo, tam sú neni oné, účely. Tam je len, že koľko odišlo. Tam neni, že komu.“

M: „A ty keď robíš nejakú záverečnú správu, musíš ju robiť, či nemusíš predkladať potom ministerstvu financií?“

P: „No musíš, ale no ée, v inzertnom ée, ty nemusíš robiť nahlášky. Máš inzertný časopis, nemáš žiadne, to majú len akože veľké, dokonca už ani printy to nemajú, iba telky to majú. Telky majú povinnosť robiť nahlášky, že koľko toho odvysielali.  A už ani printy to nemajú robiť, viem, že Ringier to nebude robiť vôbec. A inzertné časopisy už vonkoncom nie.“

M: „Dobre, ale či sa trebárs, ja neviem, v nejakej záverečnej správe by potom sa objavilo, že sme dali ée Procházkovi, alebo ty by si dal na ministerstvo financií správu, a tam by bolo napísané, že mal si v regionPRESSe inzerciu so 75 % zľavou a nie s päťdesiatkou. Víš alebo čo to, takto nebude tam tak napísané, či?“

P: „Ne. Jednak tam dávaš len výdavky, ktoré má, ktoré si urobil len za posledné dva týždne. Čiže to ja neviem, či sa do toho počíta, keď ti to zaplatím napríklad predtým, ale povedzme, že hej. A ty tam vlastne napíšeš, že len že ée čo si komu zaplatil, nie za čo to bolo. Len že tu som mal takýto výdavok. Ale počúvaj, keď to má, keď to má byť akékoľvek nepohodlie, tak srať na to.“

OĽaNO

Ak vravíme o komunikácii Procházku, pozrime sa zároveň, ako sa svojim voličom prihovára jeho rival – človek, ktorý ho „práskol“. Celá kampaň Matoviča je postavená na udavačskej línii presne v intenciách myslenia, hodnôt a preferencií svojho lídra. Ten odhalil takú kauzu, ten usvedčil toho, tamten onoho, tá žalovala na tú a tamtá zas na inú. Iste, odhaľovať kauzy a delikty, vážne prešľapy, a dokonca trestnú činnosť je dôležitý a významný prvok dodržiavania pravidiel hry. Problém je, že týmto prvkom by sa mali v zdravej spoločnosti zaoberať orgány činné v trestnom konaní, prokuratúra, súdnictvo, a napokon aj samotní „strážni psi demokracie“ – novinári. Je odhaľovanie káuz a udávanie ľudí dostatočným politickým programom?

Je to skutočne línia, ktorá vyvedie spoločnosť z marazmu? Je to cesta naplnená lepšou víziou a inšpiráciou na vytváranie nových hodnôt alebo len pýšenie sa skalpami tých, na ktorých sme niečo našli? Nie je to na vytváranie nových impulzov žalostne málo?

SKOK

Bilbordy ďalšej rýchlokvasenej straničky SKOK nie sú vôbec ničím zaujímavé ani kreatívne. Koncept postavený na tom, že ani vľavo, ani vpravo, je ideou odpozeranou z občianskych protestov a pnutí, ktoré logicky vychádzajú z pohybu vo vnútri spoločnosti. Liberálny stred však môže byť aj hybridom toho najhoršieho zľava a sprava (a prax to, žiaľ, v mnohých prípadoch dokazuje). Od človeka z reklamnej brandže by sa očakávalo oveľa viac ako len adolescentský trik na prvovoličov a mladých voličov v podobe vyškereného sprejera.

Oveľa viac ako bilbordy však prekvapuje Miškovova televízna kampaň, ktorá kontaminovala internetový priestor a sociálne siete. Tu si naplno uvedomíte, že tento pán vníma politiku a verejnú úlohu ako priestor reklamného a marketingového segmentu. Jeho reklamné politické spoty na produkt SKOK sú azda tým najhorším a najtrápnejším výtvorom jeho reklamnej agentúry MUW Saatchi & Saatchi. Ako príklad nech poslúži spot v pôrodnici, kde žena práve rodí a lekár sa jej pýta, či bude pravičiar alebo ľavičiar. Do toho vstupuje Miškov a s extrémne zlým hereckým výkonom vyriekne múdrosť: „Slováci sa nerodia ako pravičiari alebo ľavičiari. Slováci sa rodia ako Slováci.“

SMER

Už tradične sterilná komunikácia strany SMER sa opiera o istotu v slovách a vizuáloch, ktoré majú jedinú úlohu: pokaziť toho čo najmenej. Tentokrát však hra na istotu nevyšla. V spoločnosti už zľudoveli rôzne varianty na slogan „Robíme pre ľudí“. Pointa bola v tom, že v slove „robíme“ sa mal nájsť ťažko skúšaný, zrobený Slovák a identifikovať sa s ľuďmi zo SMER-u, ktorí robia takisto ako on. Nie, nepracujú, „pracovať“ znie už trochu intelektuálne, SMER oslovuje robotného človeka, ktorého Fico pochválil, ako pekne vie držať hubu a krok aj za 300 alebo 400 eur. Problém nastáva vo chvíli, keď padne otázka, čo to vlastne robia a pre akých ľudí? Majú na mysli finančné skupiny a oligarchiu? „Robíme pre ľudí z J&T,“ „Robíme prelud,“ alebo „Robíme pre ľudí dlhy,“ sa stalo jednou z mnohých kreácií sloganu, ktorý priam prihráva na smeč.

Hoci sa SMER vo svojej komunikácii odvoláva na ochranu bezpečnosti Slovenska, pravdou je, že je jednou z mnohých strán, ktorá našu bezpečnosť a suverenitu vážne naštrbila (účasť na vojnových ťaženiach NATO, odstránenie národnej meny, Lisabonská zmluva, zriadenie regionálneho veliteľstva NATO a podobne).

SME RODINA

Bizarná politická strana SME RODINA na čele s podnikateľom a milionárom Kollárom má vo svojom slogane slová: „Nevolím politikov, volím Borisa!“ Pod týmto sloganom je podpis Boris Kollár, čím dáva najavo, že volí sám seba.

Hneď prvý problém okrem bonvivánskej maškarády starnúceho plejboja je samotný rozpor v tvrdení „Môžete mi veriť, nie som politik“ či „nevolím politikov“, a tým aj hrubé zavádzanie. Na to, aby sa skupina ľudí mohla uchádzať o hlasy voličov v parlamentných voľbách musí, byť riadne zaregistrovanou politickou stranou na Ministerstve vnútra a spĺňať všetky zákonné podmienky o politických stranách a politických hnutiach. Ak je teda hneď v úvode zavádzanie a protirečenie, nemožno očakávať iný vývoj ani v nasledujúcom období. Dať si do názvu politickej strany Sme rodina je práve v Kollárovom prípade učebnicovým príkladom deprivanta presne podľa vyššie opísaných kritérií patologickej straty empatie a aj súdnosti. Kollár tvrdí, že sa nemôže pozerať na to, čo sa tu deje, pričom z toho, čo sa tu doposiaľ dialo, excelentne profitoval. Otázkou je, akým spôsobom. Naozaj čestným? Jeho dnes údajne jediný zárobkový podnik – Fun rádio – vykázalo za rok 2014 zisk len 5716 eur a odviedlo tomuto štátu dane vo výške len 1913 eur (Zem&Vek 6939 eur). Môže byť práve toto človek, ktorému majú ľudia dôverovať? Je dostatočným impulzom pre reálny obrat Slovenska to, že sa tvár známa z bulvárov, smotánok a príbehov o užívajúcich si milionároch odrazu objaví v politike?

SDKÚ

Joachim Roncin, tvorca sloganu Je Suis Charlie (Som Charlie) sa pred časom sťažoval, aký neuveriteľný biznis sa roztočil okolo jeho myšlienky, ktorá mala byť pietnou úctou. Po útokoch na redakciu Charlie Hebdo sa tento slogan stal svetovou „značkou“ boja proti terorizmu a len vo Francúzsku sa našli stovky podnikateľov, ktorí si ju chceli nechať patentovať. U nás ju v kampani využila strana SDKÚ. Na mnohých bilbordoch sa nám prezentujú neznáme hlavy ako dôkaz, že strana prechádza obrodou a stojí za ňou mnoho ľudí, ktorí údajne prinesú zmenu. Všetci tvrdia: „Ja som SDKÚ. Ja som zmena.“

Na týchto niekoľkých prípadoch sme demonštrovali prítomnosť patologických rysov myslenia psychopatov a neprítomnosť nadhľadu, zdravého rozumu a skutočných emócií bez afektu a predstierania. Opäť sú pred nami voľby a s nimi aj jediný čestný spôsob, ako sa vyrovnať s partokraciou deviantov: nenechať sa zatiahnuť do ich sietí, nedať sa skompromitovať hrou na voľbu menšieho zla, nepočúvať opäť a znova hlúpe reči o občianskej povinnosti a prepadnutí hlasov. Mnohí vravia, že súčasný establishment nemá konkurenciu, nemá žiadneho rivala schopného zasadiť mu rozhodujúci úder. Nie. Rival sa už formuje. Je ním neúčasť na voľbách tak, ako to Slovensko ukázalo vo voľbách do Europarlamentu s najnižšou voličskou účasťou v Európskej únii. V momente, keď bude naša účasť minimálna alebo takmer žiadna, bude minimálnou aj legitimita partokracie – vlády politických strán. Politické strany a politické hnutia sú samy osebe najväčšou prekážkou k dosiahnutiu skutočnej vlády ľudu a spravodlivej distribúcie moci. Politické strany a volebný systém, ktorý z nich spravil firmy na prerozdeľovanie eurofondov blízkym, zadlžujúc tak budúce pokolenia všetkých ostatných, systém, ktorý z ich lobistických záujmov spravil syndikáty na pranie peňazí so servisom pre chamtivú oligarchiu, sú naším jediným a reálnym súperom v snahe dosiahnuť lepšie podmienky pre životy nás samotných a budúcnosť našich blízkych. Jediným čestným a morálnym spôsobom, ako sa vysporiadať s týmto zločineckým systémom, je využiť možnosť nevoliť ho.

03.02.2016 20:35 | Z domova 7



Súvisiace články

Najnovšie príspevky

Jaro-V | 03.02.2016 21:31 0

Procházka sa mi vidí byť neprirodzený nedôveryhodný na každom z bilboardov Siete: sklenené, vypúlené oči... divný pohľad...
Oveľa lepšie nie sú ani úsmevy-úškľabky lídrov KOKS-u (SKOK!-u) - píšu, že chcú "makať", ale vidí sa mi, že ani len v tej predvolebnej kampani nemakajú, okrem natočenia zopár infantilných videí s Miškovom. Samozrejme témy ako TTIP, GMO či invázia migrantov ich nezaujímajú. Ani sa netaja kto za nimi stojí, veď na webe majú, že Mesežnikov pochválil ich program. Nič dobré by som od nich nečakal.

obranca | 10.02.2016 01:55 0

V prezidentskej kampani Procházka mal heslo na billboardoch
"Dobrý štát chráni občana" alebo ničo podobné v tomto duchu.
Pri pohľade na neho som povedal mojej manželke že skôr mám pocit že treba chrániť pána Procházku.

Jaro-V | 03.02.2016 21:31 0

Procházka sa mi vidí byť neprirodzený nedôveryhodný na každom z bilboardov Siete: sklenené, vypúlené oči... divný pohľad...
Oveľa lepšie nie sú ani úsmevy-úškľabky lídrov KOKS-u (SKOK!-u) - píšu, že chcú "makať", ale vidí sa mi, že ani len v tej predvolebnej kampani nemakajú, okrem natočenia zopár infantilných videí s Miškovom. Samozrejme témy ako TTIP, GMO či invázia migrantov ich nezaujímajú. Ani sa netaja kto za nimi stojí, veď na webe majú, že Mesežnikov pochválil ich program. Nič dobré by som od nich nečakal.

stanislav | 08.03.2016 10:46 0

... a kto teda nie sú psychopati na bilbordoch , Kotleba ním snáď nie je ?

cca01 | 09.02.2016 16:05 0

Hmm, nemyslel som si, ze budem niekedy súhlasiť s pánom Rostasom. Už sa len bojím chvíle, kedy sa na mňa bude škeriť so svojim sloganom z predvolebného bilbordu sám autor :)

stanislav | 08.03.2016 10:50 0

... hlavne aby sa nechal odfotiť aj s Putinom.

posledny | 12.02.2016 15:30 0

Suhlasim s Tiborom, ze toto nie je demokracia, ale len hra na demokraciu.
System je umyselne postaveny tak, ze na zvolenie su potrebne velke investicie do volebnej kampane a preto potom zvoleni zastupcovia nezastupuju svojich volicov, ale ich sponzorov, teda oligarchov.

Avsak Tibor nedava ziadnu odpoved na otazku, ako tento system zmenit.
Nevolit a tym im nedavat legitimitu? Aj ja som mal donedavna tento nazor. Lenze toto maju osetrene a system je nastaveny tak, ze aj keby nevolil takmer nikto a oni by volili len sami seba, volby budu platne a legitimitu mat budu. Ak by aj bola volebna ucast 10% alebo len 1%, co sa tym zmeni? Zial vobec nic.

Ja za najvacsi problem nasej spolocnosti povazujem korupciu. Je to ako rakovina, ktora zasahuje vsetky jej casti. Pri vsetkych verejnych zakazkach ide v prvom rade o to, kto z toho kseftu bude co mat, verejny zaujem je pritom na vedlajsej kolaji.

Chceme to zmenit. Ale ako? Tibor tvrdi, ze volbou akychkolvek politickych stran sa to nezmeni. Nuz, vo velkej miere ma pravdu, ale ani on neponuka ziadne riesenie.

Ja to vidim tak, ze volit ist treba. No nehladiet na nejake volebne prieskumy a preferencie, nevolit mensie zlo. Koho nevolit je jasne - zlodejov (SMER, SDKU, KDH, SNS). No dlho som nevedel, koho volit. Ale riesenie som predsa len nasiel. Je to OLANO, ktore v podstate nie je stranou, ale zoznamom nesurodych kandidatov. A prave taki by mali byt poslanci - nesurodi. Kazdy hlasovat podla svojho vedomia a svedomia a podla zaujmu volicov. Nie podla toho ako urci pan predseda a ako prstom ukaze nejaka Lassakova. (No a vlada by mala byt zostavena z odbornikov, nie zo stranikov.)
Z toho zoznamu OLANO zakruzkujem prave tych, ktori sa odvazili poukazat na korupciu. Ak by sme mali v parlamente co najviac takychto obycajnych cestnych ludi, myslim ze by sa ta zmena dala pomaly ale isto nastartovat.

Pre pridávanie komentárov a reagovanie na ne sa prihláste alebo zaregistrujte.