Prečítané 5481x | 0

Neposlušný poľský kôň mení svojho pána


Neposlušný poľský kôň mení svojho pánaFoto: Nová poľská premiérkla Beata Szydlová / www.premier.gov.pl

Poľská vláda schválila 23. 2. 2016 návrh nového zákona, ktorým hodlá zaviesť 5-ročný zákaz predaja štátnej poľnohospodárskej pôdy. Podľa neho budú môcť pozemky kúpiť len súkromní roľníci, čím ministerstvo „ochráni pôdu pred nákupnými špekuláciami domácich a zahraničných obchodníkov“. Zákon je odpoveďou na tohtoročné vypršanie lehoty na predaj poľských pozemkov, ktoré sa tak mali sprístupniť zvýšenému záujmu cudzích podnikavcov.

Oslobodené od zákazu predaja budú priemyselné parky, obchodné a logistické centrá, dopravné objekty, stavebné pozemky, pôda v špecifických zónach a záhrady do 1 ha, pričom nadobudnutá pôda nebude obchodovateľná nasledujúcich 10 rokov. V prípade schválenia bude zákon platný od 30. apríla 2016.

Vláda premiérky Szydlovej sa tiež snaží zaviesť zmeny v zákonoch o nelegálnych migrantoch, ktorí do Európy prúdia najmä z Afriky a Blízkeho východu. Európska byrokracia chce v rokoch 2016 až 2017 krajinám EÚ nanútiť a prerozdeliť 160-tisíc utečencov. Poľsko súhlasilo s prijatím 7 tisícov. Podľa nových pozmeňujúcich návrhov chce v súčasnosti 7-dňovú lehotu, keď budú tri inštitúcie skúmať hrozbu, ktorú predstavuje príchod cudzincov pre bezpečnosť štátu a verejný poriadok, predĺžiť na 45 dní. Ak bude migrant považovaný za hrozbu len jednou, nebude mať nárok na ubytovanie v Poľsku.

U mnohých môže poľský odklon od bruselskej diktatúry, suverénnejší postoj k otázke migrantov a nové zákony vyvolávať optimizmus, ale situácia pri nejednoznačných mediálnych čistkách a nástupe nezvyčajných figúr nie je čiernobiela (ZEM&VEK: Kto a čo skutočne ohrozuje poľské médiá?, 20.01.2016). Hoci minister Witold Waszczykowski pôsobil so svojimi vyhláseniami dosť rozhodne („Žiadny úradník EÚ, ktorý prišiel do úradu cez politické konexie, nie je legitímnym partnerom pre vládu volenú obyvateľstvom“), premiérka Szydlová sa spovedá na európskom koberci uniformných byrokratov ako neposlušná žiačka. Následne médiám neuroticky opakuje mechanické frázy, ktoré nevyzerajú ako asertívna a racionálna dekonštrukcia obvinení.

Vraví sa, že kde jeden končí, druhý začína, čo možno badať vo zvýšenej aktivite euroatlantických politikov na poľskej scéne. Kyjevská „pekárka“ Victoria Nulandová pricestovala do Varšavy začiatkom februára, aby sa stretla s vládou, lídrami strán, think-tankov a „prediskutovala širokú škálu otázok“. Nezaostávajú ani americkí senátori McCain, Cardin a Durbin, ktorí svojimi direktívami vyzývajú poľskú vládu, aby „zvažovala dôsledky svojich akcií“. Je príznačné, že obavy a upozornenia neprichádzali, keď poľský prezident Duda (možno inšpirovaný iným Andrejom) žiadal o permanentnú prítomnosť NATO v krajine, čomu sa tešil aj spomínaný minister a kritik EÚ Waszczykowski. Ten dodal, že Poľsko potrebuje vojenskú oporu proti ruskej agresii a Spojené štáty sú „priateľ so spoločnou históriou a hodnotami“.

Napriek americkým úmyslom zoštvornásobiť svoje vojenské výdavky v Európe proti „agresívnemu“ Rusku a plánom na budovanie základní, Poľsko údajne nedostane novú stálu základňu NATO. Vznik nových objektov pod eufemistickými názvami však nie je vylúčený a rozširovanie základní po Európe pokračuje napriek pražskému sľubu Obamu z apríla 2009. Ten znel, že „po vyriešení iránskej jadrovej krízy nebude dôvod, aby sa na európskej pôde vytváral systém protiraketovej obrany“. Kríza bola vyriešená a základne nám rastú ako huby po daždi minimálne v Rumunsku, Lotyšsku, Litve a Estónsku.

Obavy pre celú Európu prinieslo aj vyjadrenie námestníka poľského ministra obrany Szatkowskeho, ktorý v decembri 2015 pre PolSat oznámil, že ministerstvo zvažuje posilnenie obranyschopnosti krajiny a žiadosť o prístup k jadrovým zbraniam v rámci programu NATO. Ministerstvo sa okamžite od slov svojho kolegu dištancovalo, no následne dodalo: „Musíme zvážiť rôzne možnosti, vrátane určitej účasti Poľska v tomto programe“. Čo tým chcel ministerský „básnik“ povedať, si môže vysvetliť každý sám. Medzi 28 členmi NATO sú tri jadrové mocnosti – USA, Francúzsko a Veľká Británia – ale zbrane pre tzv. nukleárne zdieľanie spojencom poskytujú len Spojené štáty.

Poľská spurnosť a tvrdé vyjadrenia o utečencoch znamenajú ďalší klinec do rakvy bruselskej dominancie a sú dobrou správou pre štáty Vyšehradskej štvorky. Krokmi ako koncentrácia štátnych podnikov, posilnenie domácich bánk, zavádzanie nových daní pre banky a supermarkety v zahraničných rukách, opäť poskočí srdce poľského obyvateľstva. Na druhej strane znepokojujúcim faktorom pre susedné národy je pozývanie zahraničných armád, hlasy o nukleárnom ozbrojení a agresívny protiruský sentiment. Ostrejší poľský príklon k ďalšej hegemonickej štruktúre bude mať v geopolitickom boji vplyv na ukrajinskú otázku, spoluprácu Ruska s Európou, líderskú pozíciu Poľska v strednej Európe a mnohé iné témy.

Zdroje: Polish Press Agency, Global Independent Analytics, US Department of StateSputnik News, Polsat NewsHuffington PostMoscow Times, The Guardian

04.03.2016 20:43 | Zo zahraničia 0


Marián Ďuriš
"Sněží a venku se setmělo. Tato noc - a tato zima - naštěstí nebude dlouhá. Nebudeme-li chtít."


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.