Prečítané 3840x | 0

Najväčší člen rodiacej sa koalície si našiel tri vďačné obežnice


Najväčší člen rodiacej sa koalície si našiel tri vďačné obežniceFoto: hlavnespravy.sk

Pokiaľ pripustíme, že obrátiť sa s akoukoľvek otázkou na slovenského politológa znamená mrhanie časom, v prípade niektorých predvolebných prieskumov, ktoré konečné výsledky volieb 2016 odhadli katastrofálne mimo, to znamená stratiť posledné ilúzie o užitočnosti, zmysluplnosti a nezaujatosti tejto činnosti. Ako poznamenal Daniel Lipšic (Nova), asi sa bude treba zamyslieť nad tým, ktoré agentúry chcú verejnú mienku odrážať a ktoré kreovať.

Ak sa pozrieme do minulosti, neboli to vždy len štatistici, ktorým nevyšli prognózy. Úsmevne pôsobili v roku 2010 zverejnené zahraničné články o premiérke novovymenovanej vlády SR s titulkami ako „Radičová vracia zdvorilosť do slovenskej politiky“ (Der Standard) či „Radičová je novým typom európskeho politika“ (Frankfurter Rundschau). Úsmevne najmä z pohľadu škandálov a káuz, ktoré jej vládnutie sprevádzali, ako aj s ohľadom na spôsob, akým jej kabinet nakoniec padol. Takýto zdeformovaný obraz by si nemecká tlač nemohla osvojiť bez toho, aby ho neprevzala od odporúčaných slovenských zdrojov.

Most-Híd, ktorý ešte minulý týždeň rokovanie so Smerom-SD nepresvedčivo odmietal, po Sneme SNS v Tomášove (12. 3.), keď podľa Bélu Bugára vysvitlo, že pravicová vláda v SR nevznikne, odrazu „zmenil názor“. Rozhodnutie jeho lídra znamenal signál aj pre Radoslava Procházku (#Sieť), ktorý svoje predchádzajúce vohľady na Úrade vlády SR už nemusel ďalej zapierať a mohol prejsť „priamo k veci“, čím zarmútil lídrov SaS a OĽaNO-NOVA Richarda Sulíka a Igora Matoviča. „Problém nie je pravica alebo ľavica, ale to, či tu bude deštrukcia, alebo nie,“ uviedol šéf SNS Andrej Danko s tým, že by bola strata času vytvárať hybridy, ktoré sa navzájom nepoznajú a obviňujú.

Štvorstranné rokovania o zložení novej vlády, ktoré sa začali včera poobede, prechádzajú prvými úskaliami. No aj v prípade avizovaného odchodu troch členov Procházkovej strany (Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková a Simona Petríková) by mala koalícia podporu 83 poslancov, čo je pohodlná väčšina. O pozícii národniarov ako istého koaličného partnera je vzhľadom na nečitateľnosť ich predsedu v otázkach NATO, ale aj migračnej krízy predčasné špekulovať. Možno sa na druhej strane staneme svedkami historického uzmierenia oboch národne založených strán, ktorých predstavitelia si v záujme silného a stabilného pravo-ľavého koaličného potenciálu podajú ruky a pristúpením na kompromisy odštartujú novú éru vzájomných vzťahov, poznačených dlhoročnou animozitou a nezmieriteľnosťou.

Treba zároveň uznať, že tmeliacim prvkom nebol iba fenomén „štandardných politických strán“, ktoré by k sebe cítili akúsi príťažlivosť. Svoju rolu zohralo predovšetkým dlhoročné vzájomné poznanie a aspoň približná vypočítateľnosť z hľadiska toho, čo môže každý od každého čakať. Toto sa o Kollárovi, Kotlebovi, ale súčasne ani o Matovičovi a Dankovi veľmi povedať nedá. No a v neposlednom rade zavážila gravitačná sila najväčšieho telesa, ktoré – na svoje veľké prekvapenie – tentoraz nemalo problém nájsť si svoje tri vďačné obežnice. Ich celková „hmotnosť“ je totiž aj v súčte výrazne nižšia. Šéf OĽaNO-NOVA to v prípade Bugára a Procházku vidí ako „spáchanie podvodu na voličoch“.

Na Slovensku pôsobia sily, ktoré na jeho čele nerady vidia výrazné a silné osobnosti. Ak sa už takáto osobnosť vyskytne, podľa účelovej schematickej klasifikácie dostáva neodňateľný epiteton „populista“, ktorý sa v prostredí európskych nadnárodných inštitúcií i oficiálnej mediálnej kolóny ujíma ako univerzálna axióma. Rodiaca sa konfigurácia politickej moci, ktorá dnes mnohým pripadá ako groteskná, bude mať azda jednu nezanedbateľnú výhodu: zodpovednosť za štát sa konečne rozloží medzi viacerých ľudí.

15.03.2016 12:15 | Z domova 0


Juraj Pokorný
Zopár slov o autorovi...


Súvisiace články

V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.