Prečítané 3468x | 1

Michail Gorbačov: Globalistická superstar


Michail Gorbačov: Globalistická superstarFoto: flickr.com

Keď médiá propagujú jedinca ako veľkú osobnosť, okamžite hrozí dávka cynizmu. Keď Hollywood propaguje jedinca ako veľkú osobnosť, hrozí ešte väčšia dávka cynizmu. Ak médiá, Hollywood a banda tzv. celebrít oslavuje narodeniny človeka svorným potleskom, niekto by sa mohol spýtať: „Akého zla sa dopustil?“ Síce nám na um môže zísť Nelson Mandela, ktorý je označovaný takmer za „svätého“ (s náležitým ospravedlnením Mormónom) kvôli svojmu unikátnemu „predaju“ Južnej Afriky dravému medzinárodnému kapitálu, tentoraz je reč o Michailovi Gorbačovovi.

Gorbačov si svoju „svätosť“ vyslúžil úlohou pri demontáži ZSSR a urýchlení pádu Varšavského paktu. Za to majú byť ľudia dobrej vôle po celom svete vďační, pretože „studená vojna“ skončila a bol dosiahnutý „mier“, kým niekto definíciu slova neprekrútil. Kým konzervatívci citovali Lenina, že „mier znamená komunistickú svetovú vládu“, dnes by sme mohli parafrázovať, že „mier znamená kapitalistickú svetovú vládu“, prípadne „americkú globálnu hegemóniu“. Máme „mier“ dovtedy, pokiaľ svet nemáta prízrak pripravenej nukleárnej katastrofy. Harmónia medzi národmi, kmeňmi, etnikami, kultúrami a náboženstvami je nepolapiteľná, keďže hurá-zánik sovietskeho bloku ešte viac podnietil globalistickú agendu v podpore vojen, občianskych vojen, „spontánnych revolúcií“ a sovietsky faktor už neprekážal. Po odchode sovietskeho bloku dnes „Yankee“ vyzerá ako slabomyseľný adolescent bez tradície a kultúry, rozmaznané dieťa s jadrovými zbraňami, ktoré si robí, čo chce.

Oslava 80.narodenín

ABC News trúbila fanfáry o „gala slávnosti“ za účasti Sharon Stoneovej a Kevina Spaceyho, ktorí mali potvrdzovať, že sa zapájali „filmové hviezdy, speváci a politici“. Tí mali zdôrazniť Gorbačovov status na Západe, kde je považovaný za osloboditeľa východnej Európy zo sovietskych pút a osobnosť, ktorá ukončila Studenú vojnu. Spacey sa domnieval, že Gorbačov pomáhal demontovať bývalý blok aj naďalej a symptómom mali byť „zamatové revolúcie“ na Blízkom a Strednom východe. Analógia je príznačná pri zistení, že nepokoje, ktoré pomohli zvrhnúť prosovietske režimy, boli dotované a režírované rovnakými mimovládnymi organizáciami (s podporou vlády USA), ktoré dotujú súčasný zmätok v moslimských štátoch.

Reuters uviedla, že ruský pohľad na Gorbačova je ambivalentný a citovala moskovského právnika v strednom veku: „Pre mňa je to naničhodník, ktorý jednoducho zradil svoj ľud, zničil štátny mechanizmus a predal svoju krajinu“. Medvedev, na druhú stranu, ocenil Gorbačova najvyššími ruskými poctami, ale záhadne dodal, že „veľké dielo“ Gorbačova „možno posúdiť rôznymi spôsobmi“.

Od komunistickej byrokracie ku globálnemu elitárstvu

Slávnosť v londýnskej Royal Albert Hall pri príležitosti 80.narodenín bola pomenovaná „Muž, ktorý zmenil svet“. V „Gorbyho“ očiach bol však takýmto mužom vynálezca internetu Sir Tim Berners-Lee. Ďalší ocenení každoročnou "Gorbachev Award" bol zakladateľ CNN Ted Turner a kenský inžinier Evans Wadongo. Prítomný bol aj Lech Walesa, otec postsovietskeho Poľska.

Veľké izraelské médium Y-Net News o oslave informovalo, že sa jej zúčastnil aj izraelský prezident Šimon Peres a nemenovaní „oligarchovia“. Izraelský príspevok obsahoval viac informácií než iné spravodajské toky. Peres, uvádzaný ako hlavný hosť akcie, v prejave vyriekol, že bývalý sovietsky vodca Gorbačov zmenil históriu a je dobrým priateľom židovského ľudu. Z Peresových slov je evidentné, že Gorbačov rekonštruoval oficiálny sovietsky postoj voči Izraelu a sionizmu, čo už samo o sebe je faktor, ktorý niektorých vplyvných povyšuje na „celebritu“. Rusko, viac než akýkoľvek iný štát, historicky spôsobilo Židom mnoho starostí. Revolty menševikov a boľševikov boli niektorými úsekmi židovstva vítané s mesiášskym nadšením, ale ich nádeje, spolu s tými medzinárodného kapitálu, boli čoskoro zmarené vzostupom Stalina a deportáciou Trockého (pôvodným menom Bronstein). Obzvlášť po 2.svetovej vojne a vzniku izraelského štátu bol Sovietsky zväz voči sionizmu podozrievavý, bral ho ako primárneho svetového nepriateľa a sovietske univerzity venovali medzinárodným dôsledkom sionizmu veľkú pozornosť.

Haget Klaimant v príspevku pre Y-Net komentoval, že „Gorbačovova perestrojka a Glasnosť zmenila beh dejín, pochovala Sovietsky zväz a oslobodila východnú Európu“. Gorbačov pri tejto príležitosti poradil ruskému premiérovi Putinovi, aby nekandidoval na prezidentský post a upozornil na nebezpečenstvo sociálnych nepokojov v arabskom štýle.

Ultimátum Gorbačova

Michailovo zlovestné varovanie Putina, globalistického strašidla, sa dalo preložiť ako „nekandiduj znovu na prezidenta, lebo budeš čeliť zamatovej revolúcii“. Po Jeľcinovi to nešlo podľa predstáv elít. Putin zastavil ruský posun smerom ku globalizácii a bojoval s oligarchami, ktorých nadácie typu National Endowment for Democracy (NED) vykresľovali ako prenasledovaných disidentov.

Preto globalistický think-tank Council on Foreign Relations (CFR) vtedy napísal, že „Rusko smeruje zlým smerom“. Jedno z odporúčaní CFR bol priamy zásah do ruského politického procesu, v ktorom vyzýva Kongres USA, aby rozšíril financovanie opozičných hnutí, obzvlášť pred prezidentskými voľbami počas rokov 2007-08. Autorov reportu zahŕňa Mark F. Brzezinski, ktorý slúžil v Národnej bezpečnostnej rade pre ruské a eurázijské veci pod Clintonovou a je synom Zbigniewa Brzezinskeho. Tiež je tu Antonia W. Bouisová, zakladajúca riaditeľka Sorosových nadácií a James A. Harmon, hlavný poradca Rothschild Group.

Americký establišment sa medzitým chválil svojou podvratnou úlohou pri „vyháňaní boľševikov“. Americkí globalisti pracovali na skaze sovietskeho bloku od vojny, keď Stalin vypovedal vojnovú alianciu a zamietol americké návrhy OSN a „internacionalizácie“ atómovej energie, čo bolo Sovietmi chápané ako americká lesť pre podrobenie ZSSR. Výsledkom bola „Studená vojna“. Niekoľko desaťročí bola tiež vedená americká intenzívna kampaň, prezývaná „kultúrna studená vojna“, prostredníctvom Congress for Cultural Freedom (aktíva CIA), čo sa hlavne prejavilo pri snahe o oslobodenie Trockého v čase moskovských procesov.

Spoločne so skupinou Congress for Cultural Freedom sa pri tejto kampani združilo veľké množstvo mimovládnych organizácii (NGO) a „občianskych spoločností“, s podporou ministerstva zahraničia, amerického Kongresu a oficiálnych agentúr ako USAID. Rovnaké scenáre prebiehajú dodnes.

Na konferencii NED v roku 2003 hovoril prezident George W. Bush o vojne v Iraku ako o pokračovaní „svetovej demokratickej revolúcie“: „Revolúcia za bývalého prezidenta Reagana oslobodila Európanov od sovietskej okupácie a teraz je na oslobodenie predurčený Stredný východ“. Jasnovidné Bushove slová o „spontánnych vzburách“ sa dnes reálne dejú, tým pádom vždyprítomná žoviálna nálada tria Reagan-Gorbačov-Bush dáva zmysel.

Rok 1988 a prejav na pôde OSN

Pred Spojenými národmi dal Gorbačov zelenú rozpadu sovietskeho bloku konštatovaním, že ZSSR už nebude brániť prosovietske režimy. Bol si dobre vedomý možnej opozície voči tejto iniciatíve zo strany politbyra a armády, čo bola veľmi citlivá téma. Jeho prejav sa podobal na „palácový prevrat“ proti armáde, pričom na kroku sa podieľal len úzky okruh poradcov a plánmi jednostranných vojenských škrtov a stiahnutím tisícov tankov a vojakov z východnej Európy prekvapil aj úradníkov CIA a NATO. Zámer bol jednoznačný: Gorbačov a jeho čeľaď boli globalisti odhodlaní odovzdať Rusko „novému svetovému poriadku“ útekom z Varšavskej zmluvy a nasledovaním globalistických cieľov. Reakcia globalistickej tlače zaznela v New York Times, kde bol Gorbačov opísaný ako „vizionár“.

Zápisnica zo schôdze Gorbačova s jeho úzkym okruhom poradcov ohľadne prejavu OSN je povinné čítanie pre tých, ktorí chcú porozumieť jeho motívom, a to nielen vtedy, ale aj teraz. Gorbačov, vyhlásením pred celým svetom, oznámil, že je globalista zaviazaný k tvorbe „nového svetového poriadku“, ktorý opisoval prezident George H.W. Bush pri objasňovaní úlohy irackej vojny a príležitostí, ktoré plynú zo zániku sovietskeho bloku: „Toto je historický okamih. V tomto roku sme výrazne pokročili pri ukončení dlhého konfliktu a Studenej vojny. Máme pred sebou možnosť vytvoriť pre seba a budúce generácie nový svetový poriadok – svet, v ktorom bude vládnuť zákon, nie právo džungle a bude ovládať správanie národov. Ak uspejeme – a my uspejeme – máme reálnu šancu v tomto novom svetovom poriadku stanoviť, aby dôveryhodná OSN využila svoju mierovú úlohu plniť sľuby a vízie zakladateľov OSN...“.

Gorbačovova reč v OSN predbehla Busha vo vyjadrení rovnakej dogmy: „Táto organizácia sa volá OSN z nejakého dôvodu. V tejto súvislosti je potrebné mať všeobecne prijatú doktrínu, ktorá by odrážala práva ľudí, ich právo slobodnej voľby a ľudských práv. Zobrazuje úlohu OSN ako nástroja pre nový svet“.

Opozičné skupiny ako poľská Solidarita, pestované v rámci sovietskeho bloku za podpory amerického ministerstva a nadácie NED, si nemohli Gorbačovovu reč vysvetliť inak ako sovietske „potopenie“ . Rok po prejave zvrhlo sovietsky režim v Poľsku práve hnutie Solidarita, ktoré prezident NED Carl Gershman označil za hybnú silu „zamatových revolúcií“.

Gershman načrtáva pokračujúcu úlohu týchto sietí v dnešnom podrývaní Ruska a „susedských krajín“, ktoré podľa žargónu CFR „nesprávne odbočili“: „Tak sa zrodila cezhraničná práca, ktorá odvtedy expanduje. Poľsko-česko-slovenská Solidarity Foundation sa presunula od podpory publikácií v Českej a Slovenskej republike k poskytovaniu rovnakej pomoci na Ukrajine, Bielorusku a dnes pracujú v Rusku, Moldavsku, strednej Ázii a na Kaukaze. Aj ďalšie poľské skupiny sa zapojili do cezhraničnej činnosti ako napr. Foundation for Education for Democracy (dorast Učiteľského zväzu Solidarity, ktorý poskytuje tréning v oblasti občianskej výchovy pre učiteľov a lídrov mimovládnych organizácií na území bývalého ZSSR) a East European Democratic Center, ktorý podporuje lokálne médiá na Ukrajine a v strednej Ázii.

Gershman píše, že vyššie spomínaná poľsko-česko-slovenská Solidarity Foundation, založená v roku 1989 pre rozšírenie práce Solidarity do susedných štátov, sa tešila podpore od NED. NED mal dotovať aj Festival nezávislej čs.kultúry na Wroclawskej univerzite. Václav Havel označil tento festival za prológ „zamatovej revolúcie“, ktorá začala o dva týždne. Gershman konštatuje, že tento „festival“ sponzoroval NED sumou 7500 dolárov, čo mal byť „najlepší grant NED v histórii“. Ale podpora pre protisovietske disidentské skupiny, ako hovorí Gershman, siahala až do základov: „Napríklad v prvých rokoch bol NED schopný pomáhať poľskej Solidarite cez odborové inštitúty a zároveň poskytoval pomoc nezávislým vydavateľským a občianskym skupinám v Poľsku. Granty boli poskytované aj disidentom v Československu a Maďarsku, často cez európske mimovládne organizácie“.

Je mnohé, čo by sa dalo povedať o NED, ďalších mimovládkach a globalistických nadáciách ľudí ako George Soros, ktoré tvorili disidentské hnutia. Hlavnou pointou zostáva, že celý sovietsky kolos bol zničený zakrátko po Gorbačovovom prejave. Ako pri súčasných arabských revolúciách, ani tu neexistuje nič náhle alebo „spontánne“ v súvislosti so „zamatovými revolúciami“. Boli dobre naplánované, financované a Gorbačov dal signál.

Je príznačné, že medzi ruské kroky „zlým smerom“ podľa Gershmana patria aj opatrenia proti oligarchii: „Ako sa blížil koniec roka 2010, zrýchlil sa príval nových neúspechov – hlavne opätovné a zmanipulované odsúdenie disidentského podnikateľa Michaila Chodorkovského v Rusku“. Keď Gorbačov varoval Putina pred snahou o znovuzvolenie, Gershman len niekoľko týždňov predtým napísal: „Putin môže mať Rusko pod kontrolou, ale stratí podporu politickej elity, ktorá sa obáva, že jeho návrat do prezidentského úradu bude sprevádzať hospodársky a spoločenský úpadok ako za Brežneva... Medzinárodné skupiny by mali byť pripravené poskytnúť pomoc bez ohľadu na potreby a priania miestnych aktérov. Oblasti podpory by mali zahŕňať vývoj strán, asistenciu pri voľbách a ich monitoring, posilnenie občianskej spoločnosti a nezávislých médií a sprístupňovanie expertov z oblastí ako ústavné či volebné právo, ako aj skúsených účastníkov predchádzajúcich prechodov.

Gershman tak načrtol program, ktorý bol opakovane použitý v celom sovietskom bloku a strednej Ázii, dnes na Blízkom a Strednom východe: aktivizácia NED a svorky ďalších telies ako Freedom House, Sorosovej siete, centier Solidarity, International Republican Institute pre vytvorenie politických strán a formuláciu ich programov.

Gorbachev Foundation

Ako sa patrí na osvieteného a elitného globalistu, Gorbačov založil svoju vlastnú nadáciu, ktorá operuje v tandeme s kŕdľom ďalších. Jeho nádeje v OSN sú presne tie, ktoré po americkom návrhu odmietol Stalin. Plný názov „Gorbyho“ vlajkovej lode je International Foundation for Socio-Economic and Political Studies, ktorá bola zriadená v roku 1991. Podľa jej slov je „koncepčný rámec nadácie založený na presvedčení, že v čase globalizácie potrebuje Rusko a zvyšok sveta nové myslenie – nový výklad pokrokových myšlienok, humanizmu a zásad pre spravodlivejší svetový poriadok“. Konečným cieľom nie je nič menšieho než „smerovanie k novej civilizácii“.

Americká pobočka Gorbachev Foundation of North America (GFNA) bola založená v roku 1997. Jej cieľom má byť „príspevok k posilneniu a šíreniu demokracie a ekonomickej liberalizácie prostredníctvom programov obhajoby, výskumu a vzdelania“. Všimnite si, že demokracia je tu založená na záväzku k „ekonomickej liberalizácii“. Ďalšou frázou pri prekrúcaní slova demokracia sú sprievodné slogany ako „rovnosť“, „ľudské práva“ a „otvorená spoločnosť“, ktoré sú fasádou pre plienenie daného štátu dravým medzinárodným kapitálom. Tak to bolo aj s nerastným bohatstvom Kosova, keď jeho „sloboda“ od Srbska prišla spoločne s bombami NATO.

Gorbačov, podobne ako Soros, vytvoril sieť organizácií a „vedľajších produktov“. Jedna z prvých je State of the World Forum (SWF), spoluzaložená s Jamesom Garrisonom. Po vzore Bilderbergu či Trilaterálnej komisie, SWF tiež spája rozličné osobnosti pri diskusii o riadení sveta. Príznačným sa stalo miesto otváracieho stretnutia, ktoré prebehlo „v historickom hoteli Fairmont v San Franciscu, kde bolo v roku 1945 rokované o Charte OSN“. Michail Gorbačov a jeho spolupredsedovia Oscar Arias Sanchez, Ruud Lubbers, Thabo Mbeki, George P. Shultz, Rigoberta Menchú, Maurice F. Strong a Ted Turner zvolali viac ako 500 inovátorov z 50 štátov. James Garrison, ktorý pôvodne predsedal GFNA a teraz stojí v čele SWF, jednoznačne konštatoval: „Skončíme pod svetovou vládou. Je to nevyhnutné... Nastane konflikt, nátlak a konsenzus. Všetko je to súčasť nevyhnutného a zrodíme prvú globálnu civilizáciu“.

Z ostatných spoluzakladateľov SWF, Maurice Strong bol generálny tajomník Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji 1992 („Summit Zeme“), ktorá vydala dokument Agenda 21. Podľa vzoru Gorbačova rok predtým uviedol, že Summit Zeme hrá významnú úlohu v „reformovaní a posilňovaní OSN ako vrcholu vznikajúcej vlády globálnej demokracie“. Vplyvného Stronga označil NY Times za „strážcu planéty“ a spolu s Turnerom ako hlavného zástancu „globálnej vlády“ pre prekonanie environmentálnych a populačných problémov. Strong bol poradca Kofiho Annana v OSN, poradca šéfa Svetovej banky Wolfensohna, predseda Earth Council, predseda World Resources Institute, spolupredseda Council of the World Economic Forum a člen Toyota’s International Advisory Board. Radil tiež Rockefeller Foundation a Commission on Global Governance (CGG), ktorej presvedčením je, že „OSN musí naďalej hrať kľúčovú úlohu v globálnej správe“. Životné prostredie je dôležitým prostriedkom, ktorým globalisti strašia svet smerom ku „globálnej vláde“ a ich väčšej moci. Všetko podľa vzorca vytvoriť problém – ponúknuť riešenie.

George P. Shultz bol ministrom práce a financií za Nixona a Reagana, poradca Georgea W. Busha, je predsedom medzinárodného poradného výboru JP Morgan Chase, New Atlantic Initiative, Committee for the Liberation of Iraq a Committee on the Present Danger, je členom CFR. Je tiež členom Sorosovej Drug Policy Board, v ktorej štruktúrach pôsobil aj Václav Havel, prvý prezident Českej republiky po „zamatovej revolúcii“, ktorá prebehla pod taktovou Sorosa a spol.

SWF splodila aj hromadu „vedľajších organizácií“. Patrí medzi ne Ethical Globalization Initiative, ktorej „inštitucionálnymi partnermi“ sú Aspen Institute, Columbia University, Sattachi& Saatchi atď. Global Security Institute sa zaoberá problémom jadrových zbraní a na oplátku má rad pridružených skupín. Ďalšími sú Coexistence Initiative, Commission on Globalization a Emerging Leaders Network, ktorá sa zameriava na ovplyvňovanie mládeže.

Medzi nadáciami, ktoré dotujú SWF je Ford Foundation, Rockefeller Foundation, Rockefeller Brothers Fund a William and Flora Hewlett Foundation. Sponzorské korporácie sú napr. American Express, Time Magazine/Time Warner, Royal Bank of Canada, PriceWaterhouseCoopers, Rabobank, KRW International atď.

Gorbačov rovnako založil Club of MadridGreen Cross International. Madridský klub združuje bývalé hlavy štátov a v súčasnosti víta 79 ex-prezidentov a ex-premiérov z 56 krajín. Green Cross International (GCI) vznikol v roku 1993 a opäť má rad programov, ktoré rozvíjajú agendu globalistov pod environmentálnymi zámienkami.

Gorbachev Foundation, ako aj ostatné mimovládne organizácie, sa aktívne snaží tvarovať politické procesy a ideológiu v Rusku prostredníctvom pobočiek. Raisa Maximovna Club (RMC) založila v roku 1997 Gorbačovova manželka a cieľovou skupinou sú ruské ženy. Rovnaké typy programov používa Soros a ďalší pre rozvrat tradičných základov spoločnosti, zvyčajne v podobe presadzovania „ženských práv“. RMC podporuje „iniciatívy, ktoré rozširujú vplyv občianskej spoločnosti v Rusku a je snaha o aktívne zapojenie žien v procesoch“. Tie sa väčšinou vykonávajú pod maskou pomoci deťom a matkám, ale politizácia žien pre účely globalistickej agendy je evidentná („Klub sa stal fórom pre pravidelné diskusie o výsledkoch, problémoch v oblasti ruských spoločenských vied a genderových štúdiách“).

Medzi „partnermi nadácie“, popri Green Cross, je New Policy Forum (NPF), ktoré založil Gorbačov v roku 2010 a má presne rovnaký zámer ako ostatné globalistické skupiny vrátane Bilderbergu, Trilaterálnej komisie a CFR: „Zhromažďovať súčasných politických vodcov, veteránov z medzinárodnej politiky, intelektuálov a zástupcov občianskej spoločnosti v spoločnom úsilí vyvinúť nové myšlienky a zásady pre 21.storočie“.

Hlavnou prioritou NPF sú otázky týkajúce sa globálneho riadenia, problematika suverenity, snaha o znižovanie negatívneho globálneho dopadu rozhodnutí prijatých na vládnej úrovni a budúcnosť európskeho vývoja. Štart NPF prebehol v roku 2010 v Luxemburgu, kde sa prvej schôdze zúčastnili „prominentní experti, vedci a masmediálne osobnosti“.

Záver

Politická budúcnosť Gorbačova v Rusku bola šerá a jeho osoba nepopulárna do takej miery, akou bol na Západe oslavovaný. Gorbačovova budúcnosť leží na svetovej scéne medzinárodných štátnikov, ktorí presadzujú „nový svet“ s nadšením pre „ekonomickú liberalizáciu“. Z toho dôvodu nie je, podobne ako ostatní globalisti, viazaný k národu alebo politickej strane. Vyvíja celosvetovú sieť, podobnú sieti Georgea Sorosa, NED, Freedom House a iných, ktorí sa snažia vziať suverenitu štátom, so zameraním na Rusko.

Gorbačov upozorňoval Putina, aby nekandidoval opäť na prezidentské kreslo len niekoľko týždňov po podobných komentároch Gershmana, ktorý hrozil prítomnosťou „sociálnych nepokojov“. Ruské globalistické medzivládie pod Gorbačovom a Jeľcinom bolo krátke. Podobne ako pri vzostupe Stalina sa Rusko opäť javí ako nedôveryhodné, keďže nenaberá „správny smer“ podľa požiadaviek medzinárodného kapitálu.

Zdroj: Kerry R. Bolton; Foreign Policy Journal; ABC News, Andrei Gromyko: Memories; Y-net News, CFR, FPJ; Frances Stonor Saunders: The Cultural Cold War; Washington Post; National Security Archive; Cold War International History Project Bulletin; 1991 - Bush before US Congress; NSA; Robert Service: Trotsky: A Biography; New Republic; Robert Service: Comrades, communism and world history; New Atlantic Initiative

16.03.2016 20:25 | Zo zahraničia 1


Marián Ďuriš
"Sněží a venku se setmělo. Tato noc - a tato zima - naštěstí nebude dlouhá. Nebudeme-li chtít."


Najnovšie príspevky

Jaro-V | 18.03.2016 12:07 0

Myslím si, že medzi ľudmi ktorých uznáva mainstream sú zrejme tak ako aj medzi bežnými členmi mimovládok rôzni ľudia. Niektorí robia to čo robia z presvedčenia, ich motivácie sú zrejme rôzne. Na dokreslenie postavy Gorbačova uvediem niektoré jeho myšlienky z rozhovoru s ním publikovanom v RT.com z 10.aug. 2015: ... po ukončení studenej vojny na konci 80-tych rokov sa USA stali príliš sebavedomé, arogantné; ... USA zišli z cesty, svet neodsúhlasil, že oni majú vládnuť svetu...; ...USA môžu viesť svet, ale len ak budú spolupracovať s ostatnými národmi; ...namiesto toho USA využívajú spory, aby mohli uplatňovať svoj vplyv a odôvadňovať ho takto...

Pre pridávanie komentárov a reagovanie na ne sa prihláste alebo zaregistrujte.