Prečítané 2964x | 0

Kto je a kto nie je odborník


Kto je a kto nie je odborníkIlustračné foto: Effib / Wikipedia

V dnešnom svete plnom protichodných názorov sa snažíme vymyslieť jednotnú definíciu, kto je a kto nie je odborník. Kto hovorí pravdu, komu môžeme dôverovať? Predstavme si nejaký odbor (fyzika, medicína, remeslo). Je postavený na určitej množine faktov, respektíve báze znalostí, ktorá sa časom rozširuje, dopĺňa. Odborník je ten, kto túto množinu pozná a na jej základe vie doplniť nové fakty (teda objavovať, predpovedať), alebo dokáže aplikovať aktuálnu množinu faktov do praxe.

Načo potrebujeme odborníkov?

- aby na základe nášho zadania vykonali dobrý, správny výsledok (vyčistiť komín, vyliečiť obličku),
- aby rozširovali našu bázu znalostí, aby nás posúvali ďalej (môže sa to týkať nových objavov, alebo aj rád do každodenného života).

Z akého dôvodu potrebujeme vedieť, či je niekto odborník?

- aby sme zvýšili pravdepodobnosť, že na základe nášho zadania dospeje k dobrému, správnemu výsledku,
- aby sme zvýšili pravdepodobnosť, že rozšíri našu bázu znalostí pravdivo, správne.

(Príklad: Mám pred sebou zmluvu na podpis. Realita je taká, že je pre mňa nevýhodné podpísať túto zmluvu. Ak si hodím mincou, dá mi správnu odpoveď s pravdepodobnosťou 50 %. Ak sa poradím s odborníkom, očakávam, že mi dá odpoveď s oveľa vyššou pravdepodobnosťou, že bude správna.)

Ako zistíme, či je niekto odborník? S istotou to nezistíme nikdy, ale do veľkej miery nám môžu pomôcť nasledovné hodnotiace kritériá rozdelené do dvoch množín:

  1. Kritériá, kde sa spoliehame na cudzí odborný názor

- Titul, certifikát... teda splnenie určitých predpokladov uznané nezávislou odbornou komisiou.

Staršia generácia má vyššiu dôveru v tituly ako mladšia generácia. Kedysi titul znamenal odbornosť s vyššou pravdepodobnosťou ako dnes. V súčasnosti sa medializujú prípady plagiátorstva diplomových prác, kupovania titulov, odoberania akreditácií univerzitám a iné (falosne-tituly-nevezmu-vsetkym, zarabal-na-falosnych-diplomoch, falosny-vodicak ).

Niektoré tituly (certifikáty) majú časovú platnosť, pri iných je potrebná pravidelná rekvalifikácia, prípadne zvyšovanie odbornosti. Pri tých zvyšných zrejme s pribúdajúcim vekom titulu bude klesať jeho váha a naberať na dôležitosti dĺžka aktívnej činnosti v odbore. Niektorí odborníci z praxe neuznávajú akademické tituly vôbec, pretože sú podľa nich len za teoretické znalosti.

V mnohých moderných, rýchlo sa rozvíjajúcich oblastiach (napr. IT technológie) sú školy pomalšie a mnoho ľudí je odborníkom aj bez titulu, čo skúsený manažér v zamestnaní rozozná.

- Referencie, uznávanosť vo svojom odbore

Referencie sú veľmi dobrým kritériom, pretože odborník rozozná iného odborníka vo svojom odbore. Môže sa však stať, že kolegovia sa budú navzájom podporovať, a tým aj neodborník získa uznanie. A môže sa stať i opak, že kolegovia si budú navzájom konkurovať a dobrý odborník tak nebude uznaný nikdy. V lepšom prípade až po svojej smrti (Gregor Mendel, Ignaz Semmelweis).

Deficit referencie môže v zriedkavých prípadoch nastať i vtedy, keď ide o vládne alebo firemné tajomstvo.

V širšom meradle sa môže stať aj to, že v dvoch štátoch sú odborné názory rôzne. Napr. slovenskí pôrodníci vykonajú 69 % epiziotómií s odborným zdôvodnením. Dánski pôrodníci vykonajú menej ako 10 % epiziotómií tiež s odborným zdôvodnením (zdroj Ženské kruhy, o.z.)

- Publikačná činnosť

Publikačná činnosť (hlavne v tých „správnych“ žurnáloch) sa považuje za najvyššiu métu odbornosti, ale aj tu sú možné úskalia, hoc aj s malou pravdepodobnosťou ( sfalsovane-vedecke-studie, klinicke-testy-sfalsovali, falosne-vedecke-publikacie, nearly-all-scientific-papers-controlled-by-same-six-corporations).

I pri tomto kritériu platí, že deficit publikačnej činnosti nemusí znamenať neodbornosť. Úplne prozaicky sa odborník so silným praktickým zameraním na publikačnú činnosť jednoducho vykašle.

  1. Kritériá, kde sa spoliehame na vlastný názor

- Zrozumiteľnosť vyjadrovania

Veľa ľudí dáva tomuto bodu veľmi nízku váhu. Tí, ktorí vnímajú odborníkov ako nasledovaniahodné autority, nemajú potrebu im rozumieť. Ak im odborník niečo vysvetľuje a oni tomu nerozumejú, dávajú to za vinu sebe (nerozumiem tomu, pretože nie som odborník).

Ľudia, ktorí vnímajú odborníkov ako partnerov, radcov, pomocníkov v rozhodovaní, majú potrebu im rozumieť, a preto dávajú tomuto kritériu väčšiu váhu. Ak im odborník niečo vysvetľuje a oni tomu nerozumejú, dávajú to za vinu jemu (čo je to za odborníka, keď to nevie vysvetliť) a dožadujú sa zrozumiteľnejšieho vysvetlenia.

Ak teda odborník vysvetlil svoje stanovisko zrozumiteľne, je možnosť si jeho tvrdenia overiť (experimentom, porovnaním s inými odbornými tvrdeniami). Môže sa však stať, že možnosť overenia v potrebnej lehote neexistuje a niektorí „odborníci“ to môžu zneužiť.

- Všetko, čo hovorí, je konzistentné (neprotirečí sám sebe)

V niektorých prípadoch nemusíme byť odborníci v danej oblasti, aby sme vedeli zhodnotiť, či odborník protirečí sám sebe. Stačí základná logika a jej pravidlá dedukcie, indukcie, generalizácie a ďalšie.

Skutočnosť je vždy konzistentná, takže ak niekto tvrdí nekonzistentné tvrdenia, určite nie je odborník.

Na druhej strane ale, nie všetko, čo je konzistentné, musí byť automaticky pravdivé. Existujú konzistentné teórie, ktoré nie sú pravdivé (Svet upírov je dosť dopodrobna prepracovaný a asi je aj konzistentný. Šikovného odborníka na upírov asi ľahko nenachytáme, že by protirečil sám sebe.)

- Všetko, čo hovorí, je konzistentné s mojím poznaním (neprotirečí môjmu vnímaniu sveta)

Nestačí, aby bol odborník konzistentný sám so sebou, musí byť konzistentný aj s okolitým svetom. S tým, v ktorom žijeme, ktorý vnímame našimi zmyslami. Každý z nás máme základnú bázu znalostí, ktorú sme sa naučili v detstve, v škole, v živote. Odborník má tú istú bázu základných znalostí rozšírenú o svoju odbornú nadmnožinu. Tvrdenia v nadmnožine nesmú odporovať žiadnemu tvrdeniu v základnej množine. Upíra ako živočíšny druh v našej základnej báze znalostí jednoducho nemáme!

Prílišné lipnutie na našej vlastnej báze znalostí však nie je namieste a je dobré si uvedomiť, že existujú nové teórie, ktoré vyvracajú staré omyly. Niekedy, keď je nová teória nekonzistentná s našou bázou znalostí, zistíme, že to nie je preto, lebo teória je zlá, ale preto, lebo naša báza znalostí je zlá. (Zem nie je stredom vesmíru a upír je druh malého netopiera.) Pozitívnou vlastnosťou odborníka je priznať si chybu a zmeniť svoje názory/postoje v súvislosti s novými vedeckými poznatkami.

To, či je odborník konzistentný s najnovšími vedeckými poznatkami, je tiež potrebná požiadavka. Ak sú tieto najnovšie poznatky mojím poznaním, tak ľahko zhodnotím, či je aj odborník s nimi konzistentný. Ak ja tieto najnovšie poznatky nemám, budem sa musieť spoľahnúť na cudzí odborný názor (1. množina kritérií)

- Referencie (nie cudzie, ale moje vlastné, poznám ho a výsledky jeho práce)

Toto kritérium vyzerá byť dostatočne spoľahlivé, ale ak ja sám nie som odborník, je potrebné si uvedomiť, že aj tu sú možné úskalia. Šikovní podvodníci vedia zabezpečiť provizórny výsledok (dobre vyzerajúci zo začiatku, ale nie dlhodobý).

Ak si o niekom myslíme, že nie je odborník, snažíme sa svoj názor obhájiť tým, že poukážeme na to, že nespĺňa niektoré kritérium. To nás vedie k snahe definovať odbornosť použitím nejakej (pod)množiny hodnotiacich kritérií. Tieto kritériá však nemôžeme považovať za definíciu odbornosti. Veď si len vyskúšajte určiť, ktoré sú podľa vás tie správne. Akýkoľvek počet z týchto kritérií vyberieme za tie jediné správne a určujúce, vždy nájdeme výnimku, ktorá do nich nespadá. Buď by podľa tejto definície daný človek bol odborník, a v skutočnosti pritom nie je odborník (falošne pozitívny), alebo naopak. Podľa definície by nebol odborník a v skutočnosti je odborník (falošne negatívny).

Navyše každý človek dáva týmto hodnotiacim kritériám inú váhu. Teda dvaja rôzni ľudia nemusia rovnako zhodnotiť odbornosť daného človeka. Ako príklad si vezmite sami seba. Určite sami seba považujete za odborníka v nejakej oblasti (či už v zamestnaní alebo vo svojom koníčku). Ktoré kritériá spĺňate? A koľko ľudí si o vás myslí, že NIE ste odborník?

To, či niekto je alebo nie je odborník, je dané jedine a jednoznačne tým, či pozná danú množinu faktov (to samo ale nestačí, pretože aj encyklopédia, počítač obsahujú danú množinu faktov) a či vie túto množinu faktov použiť (dosiahnuť dobrý výsledok, rozšíriť túto množinu faktov).

04.10.2015 20:16 | Veda a spoločnosť 0



Súvisiace články

V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.