Prečítané 15059x | 2

Kto bol Jorge Mario Bergoglio - dnešný pápež František?


Kto bol Jorge Mario Bergoglio - dnešný pápež František?

Oslavné ódy na Jorga Maria Bergoglia môže čoskoro narušiť história, ktorá sa písala prv než bola prostredníctvom médií vytvorená pápežská „superstar“. Muž, ktorý je dnes pápež, bol líder Jezuitov v čase, keď argentínska junta rozpútala teror známy ako „špinavá vojna“. To bolo pred 30 rokmi a reakcie na nového pápeža naznačili, že nie všetky rany sú zacelené.

Mnoho Argentínčanov ohromila voľba kardinála Bergoglia, arcibiskupa z Buenos Aires, za prvého pápeža z amerického kontinentu. Radosť však bola zmiernená verejnou debatou o jeho činnosti alebo nečinnosti v rokoch 1976-1983, kedy bolo zabitých alebo „zmizlo“ 30 000 ľudí, vrátane 150 kňazov.

Videlova garnitúra

Junta, ktorej tvrdou rukou panoval Jorge Rafael Videla a admirál Emilio Massera (tiež člen slobodomurárskej lóže P2), mučila a vraždila občanov, ktorí prejavovali známky oponentúry. Henry Kissinger, podľa odtajnených dokumentov, situáciu schvaľoval: „Bolo preukázané, že americký minister zahraničia Kissinger vyzval argentínsky vojenský režim, aby konal pred pokračovaním zasadania Kongresu a uviedol, že Washington nebude robiť problémy.“

Špinavá vojna bola výsledkom „starostlivo riadenej kampane konzervatívnych médií, podpory argentínskych vlastníkov pôdy a priemyselníkov a tlaku medzinárodných finančných kruhov, ktoré vykreslili generálov ako zodpovedných a poctivých ľudí, ktorí sú ochotní niesť ťažké bremeno „záchrany“ Argentíny. Armáda, prezentujúca sa ako obranca „tradície, rodiny a majetku,“ považovala akúkoľvek kritiku vlády za znamenie protiargentínskeho, podvratného správania...“ (Rita Arditti: Searching for Life: The Grandmothers of the Plaza de Mayo and the Disappeared Children of Argentina).

Zatknutie a mučenie jezuitských kňazov

Bergoglio bol vtedy provinčný líder jezuitov a seminárny rektor. Napriek tomu, kritici z Argentíny opäť prehodnotili staré obvinenia, vrátane tvrdenia, že Bergoglio neochránil dvoch duchovných (Orlando Yorio a Francisco Jalics), ktorí boli zatknutí a mučení štátnymi autoritami v roku 1976.

Kňazi vykonávali sociálnu prácu v chudobných štvrtiach, čo vyvolalo podozrenie zo spolupráce s partizánmi. Yorio neskôr obvinil Bergoglia z kolaborácie s úradmi, čo súčasný pápež poprel v biografii, ktorú spísal Sergio Rubin. V roku 2010 Bergoglio svedčil pred špeciálnym tribunálom, ktorý vyšetroval vraždy a zadržania z tej doby a odmietol, že by mal niečo spoločné so zatknutím dvoch kňazov. Advokát tribunálu ho následne označil za „neochotného svedka“.

V novembri 1977 „Yorio napísal 27-stranovú formálnu správu pre jezuitskú hierarchiu v Ríme. Podal mrazivé svedectvo o zatknutí armádou, podávaní drog, mučení, väzení.“ Správa popisuje presvedčenie Yoria a Jalicsa, že Bergoglio ich zradil a ignoroval zúfalé prosby o ochranu pred armádou. Jezuitský poriadok ich mal na príkaz Bergoglia prepustiť zo svojich služieb krátko pred zatknutím. Jalics to však v deň zvolenia Bergoglia za nového pápeža poprel.

Yorio v správe napísal: „Začali sa šíriť zvesti o našej účasti v odboji. Podľa priebehu udalostí v Argentíne mohli tvrdenia z dôležitých úst (čo jezuitské sú) znamenať našu smrť. Pravicové sily už jedného kňaza zastrelili vo vlastnom dome a ďalšieho umučili na smrť. Obaja žili v chudobných mestách. Boli sme varovaní, mali sme si dávať pozor. Otec Jalics o tomto nebezpečenstve osobne hovoril s niekoľkými jezuitmi, aj s otcom Bergogliom. V decembri 1975 hovoril Jalics s Bergogliom znovu. Sľúbil, že falošným príbehom urobí koniec a prehovorí s ľuďmi z armády, aby svedčil pre našu nevinu.“ Yorio tvrdí, že Bergoglio nielen nedokázal zvesti potlačiť, ale ich aktívne medzi jezuitmi šíril. Dodal: „Začali sme pochybovať o jeho čestnosti.

Bergogliovo svedectvo

V roku 2003 bol zvolený za argentínskeho prezidenta Néstor Kirchner, ktorý zrušil amnestiu pre funkcionárov diktatúry a opäť „oprášil“ starý prípad. Súd bol „politicky nezávislejší a schopný lepšie sa vyrovnať s minulosťou krajiny“. Výsledkom bolo viac ako 50 obvinení do roku 2010.

"Právnik Luis Zamora požiadal o vyjadrenie kardinála Bergoglia pred súdom (23.septembra 2010) po výpovedi Marie Eleny Funes, ktorá bola unesená spolu s Yoriom a Jalicsom. Informovala súd, že kňazi boli odvlečení 20.mája 1976 po tom, čo im Bergoglio zrušil licencie pre kázanie v štvrti Bajo Flores a nedržal nad nimi ochrannú ruku. Funes dodala, že Bergoglio musel vymenovať náhradných kňazov pre svätú omšu v čase, keď armáda oboch uniesla.

Odpovede boli vyhýbavé. Bergoglio nespolupracoval s justíciou,“ povedal právnik Zamora. Podľa jeho názoru, prelát „mal na svedectvo 34 rokov a nevydal ho, pri rozhovoroch sa zdráhal, zvažoval každé slovo...

Výsluch začal otázkou na Bergoglia, či vedel o únose Esther de Ballestrino Careaga s dvoma mníškami v decembri 1977. Ballestrino bola šéfka chemického laboratória, kde Bergoglio pracoval v rokoch 1953-54 a bol považovaný za jej dobrého priateľa:
Zamora: Existujú nejaké spisy v archíve katolíckej cirkvi?
Bergoglio: Myslím, že áno, ale neviem to naisto.
Zamora: Sú tieto spisy pod vašou kontrolou?
Bergoglio: Centrálneho archívu CEA (Konferencia katolíckych biskupov).
Zamora: Kto vedie CEA?
Bergoglio: Ja.
Zamora: Takže by ste mohli (spis) lokalizovať?
Bergoglio: Môžem sa na to pozrieť, ale nie som si istý, či ho nájdem.

Keď súd žiadal, aby svedčil o „systematickom pláne privlastňovania detí zmiznutých“ juntou, Bergoglio požiadal o privilégium, aby mohol vypovedať písomne zo svojej kancelárie.

Katolícka cirkev Chile vs. Argentína

Stojí za zmienku, že v dôsledku vojenského prevratu v Chile 11.septembra 1973, chilský kardinál Raul Silva Henriquez otvorene odsúdil režim, ktorý viedol Augusto Pinochet. V ostrom kontraste s Argentínou, tento postoj katolíckej hierarchie v Chile bol nápomocný pri obmedzovaní politických vrážd a porušovania ľudských práv.

Po prevrate Henriquez a ďalší cirkevní hodnostári zverejnili vyhlásenie, ktoré odsúdilo a vyjadrilo smútok z krviprelievania. Bol to zlomový moment pre mnohých členov duchovenstva... Kardinál navštívil národný štadión a šokovaný rozsahom vládnych zásahov inštruoval asistentov, aby začali zbierať informácie od tisícov ľudí, ktorí hľadali v kostoloch útočisko. Kardinálove kroky viedli k otvorenému konfliktu s Pinochetom, ktorý neváhal ohroziť aj cirkev a výbor Pro Paz.“ (Taking a Stand Against Pinochet: The Catholic Church and the Disappeared).

Tak sa nezachoval dnešný pápež, ktorého zborové mantry veľkých médií označujú za „muža z ľudu“ oddaného „pomoci chudobným“, ktorý má pokračovať po stopách sv. Františka z Assisi. Ktovie čo by povedal napr. na Bergogliov počin ešte ako kardinála, keď pri omši v San Cayetano dával hostiu ľuďom z davu do ruky bez zjavného záujmu, či nebola znesvätená alebo nepožitá. Táto udalosť môže vrhnúť svetlo aj na jeho stanovisko z nedávnej synody, kto je oprávnený prijať sviatosť. Súdiac podľa videa, zrejme ktokoľvek.

Profesor Chossudovsky, priamy svedok doby: „Od začiatku režimu v 1976 som bol hosťujúci profesor na argentínskej Universidad Nacional de Cordoba. Môj hlavný výskum bol zameraný na sociálne dopady smrtiacich makroekonomických reforiem, ktoré boli prijaté juntou. Vyučoval som počas prvej vlny atentátov, ktorých cieľom boli aj progresívni členovia duchovenstva. Priemyselné mesto Cordoba bolo centrom hnutia odporu. Bol som svedkom ako katolícka hierarchia aktívne a pravidelne podporovala vojenskú diktatúru, vytvárala atmosféru zastrašovania a obáv po celej krajine. Všeobecným pocitom bolo, že Argentínčanov zradili horné vrstvy katolíckej cirkvi.

O tri roky skôr, v čase chilského prevratu, ktorý viedol k zvrhnutiu Salvadora Allendeho, som bol hosťujúci profesor na Catholic University v hlavnom meste. V bezprostrednej nadväznosti na puč som bol svedkom toho ako kardinál Henriquez konal a v mene katolíckej cirkvi diktatúru konfrontoval.

Františkova obhajoba

Mnoho prominentných postáv si Bergoglia zastalo, vrátane laureáta Nobelovej ceny za mier Adolfa Pereza Esquivela. Krátko predtým ako sa Bergoglio stal pápežom, vydal verejné ospravedlnenie v mene biskupov, že na ochranu kňazov pred juntou „nevykonali dosť“.

Čo vtedy cirkev urobila? Konala ako organizácia so svätcami a hriešnikmi,“ povedal svojmu dobrému priateľovi a rabínovi Abrahamovi Skorkovi v jednom z dialógov, ktoré boli neskôr publikované pod názvom „On Heaven and Earth“. „Kresťania boli na oboch stranách. Tí, ktorí zahynuli v partizánskom boji. Kresťania, ktorí sa snažili zachrániť ľudí a tí, ktorí boli utláčateľmi v presvedčení, že chránia krajinu.

Náboženský líder má šancu osvetliť jednu z najtemnejších chvíľ Latinskej Ameriky a zmariť tak pretrvávajúce podozrenie voči jeho osobe. Kategorické popieranie a odmietanie Vatikánu otvoriť archívy dobových spisov však pochybnosti ani zďaleka nerozptyľujú.

Zdroje: BloombergDaily KosLA TimesNational Security ArchiveThe GuardianGlobal ResearchNew York Timesbajandolineas.arDaily MailUSIPLa NaciónCounterpunchSpectatorabuelas.org.arBBCFrankfurter Allgemeinejesuiten.orgEl Pais, Huffington Post

09.11.2015 15:56 | Zo zahraničia 2


Marián Ďuriš
"Sněží a venku se setmělo. Tato noc - a tato zima - naštěstí nebude dlouhá. Nebudeme-li chtít."


Súvisiace články

08.06.2014 08:59 | Komentáre 0

Deň-D po 70 rokoch

Najnovšie príspevky

HynekM | 13.11.2015 00:35 0

Proclaiming "peace" without blood sacrifice of Jesus is false. His blood is the New Covenant of the Son with His Father about our salvation. His blood is the only washing agent cleaning out our sins. There is no real shalom =peace with God without Jesus' blood. Jesus is not a spiritual medium for those who want to come closer to God. There is no way to come "closer" with God: either we have God in our heart or we haven't. Either we are members of God's family or we are out of His family. If we are not God's children, we are devil's. No help of good deeds, meditations, participating on eucharistia or church meetings or any other religious or spiritual ceremonies. Only His blood is the key factor: washed or washed not - that is the decissive premise for our status before God. Amen !

HynekM | 13.11.2015 00:35 0

Proclaiming "peace" without blood sacrifice of Jesus is false. His blood is the New Covenant of the Son with His Father about our salvation. His blood is the only washing agent cleaning out our sins. There is no real shalom =peace with God without Jesus' blood. Jesus is not a spiritual medium for those who want to come closer to God. There is no way to come "closer" with God: either we have God in our heart or we haven't. Either we are members of God's family or we are out of His family. If we are not God's children, we are devil's. No help of good deeds, meditations, participating on eucharistia or church meetings or any other religious or spiritual ceremonies. Only His blood is the key factor: washed or washed not - that is the decissive premise for our status before God. Amen !

Pre pridávanie komentárov a reagovanie na ne sa prihláste alebo zaregistrujte.