Prečítané 3354x | 0

Kto a čo skutočne ohrozuje poľské médiá?


Kto a čo skutočne ohrozuje poľské médiá?Ilustračné foto: Szczebrzeszynski / Wikipedia

Európska únia má zjavný problém s prioritami. Ešte pred pár týždňami bol hlavným problémom postoj Davida Camerona, neposlušnosť Tsiprasa a sexuálne útoky v Kolíne. Zrazu sa dominantnou témou stalo Poľsko a potreba brániť demokraciu a slobodu prejavu. Nová vláda je vykreslená ako diktátorská, niekedy ako „putinovská“. To bolo presné adjektívum, ktoré použil Martin Schultz, nemecký prezident Európskeho parlamentu (EP). A to nie je koniec príbehu. Schultz sa domnieva, že nová vláda prináša desivé až diktátorské reformy a šíri všeobecnú „putinizáciu“ v európskej politickej aréne. Čo tým presne myslí, záleží na bohatej fantázii potenciálneho čitateľa. Jedna vec je istá – európska byrokracia sa chce Kaczyńskeho zbaviť.

Dosadený eurobyrokrat nie je legitímny partner

Čistky v poľských médiách sú fakt. Top manažérov nahradzujú ľudia lojálni novej vláde a to isté platí pre top žurnalistov. Žiadne podstatné zmeny však nemožno očakávať. Národná televízia a rozhlas nemôžu byť pravicovejšie. Schultzova panika zo situácie v Poľsku nie je prvá, ani posledná. Je jedným z mála popredných nemeckých a európskych politikov, ktorí otvorene obhajujú poľskú pravicu – práve odstavenú od moci. Predtým to bol Volker Kauder, ktorý pre Der Spiegel vyjadril znepokojenie a v nemeckom Bundestagu sa zasadzoval za ekonomické sankcie proti Poľsku. Ako reagovala poľská strana, keď EÚ žiadala „vysvetlenie“ novej legislatívy? Prišla nečakaná odpoveď nového ministra zahraničia Witolda Waszcykowskeho: „Žiadny úradník EÚ, ktorý prišiel do úradu cez politické konexie, nie je legitímnym partnerom pre vládu volenú obyvateľstvom.

Ďalšou „ozvenou“ bol Günther Oettinger a jeho obavy vyzývajúce k zavedeniu osobitného dohľadu zo strany Európskej komisie (EK). Je to vlastne táto výzva, ktorá zaujala Jean-Clauda Junckera. EK naplánovala na 19. januára osobitné zasadnutie, kde má byť Poľsko samostatne sledované a „vypočuté“. Všetko pekne rituálne, ale vzhľadom na množstvo štekotu je jednoduché vyvodiť si záver, že verejná mienka sa má naučiť vnímať novú poľskú vládu ako bandu nebezpečných bláznov. Bude Poľsko ako prvá členská krajina EÚ podrobená európskemu „právnemu mechanizmu - systému včasného varovania pred antidemokratickým vývojom" a Úniou donútená k právnym a ústavným zmenám kvôli „konfliktu s európskymi hodnotami“?

Pútavejšia forma, než obsah

Existuje veľa rušivých aspektov vládneho útoku na médiá. Sú však problematické z rôznych dôvodov. Ani Kaczyński, ani poľská premiérka Szydłová nesnívajú o totálnej vojne proti nepriateľsky naladeným médiám (iste viac ako 50 %, nielen národná TV a rozhlas) a nepokúšajú sa o „revolúciu“. Opozícia je schopná organizácie čoraz menej a maďarský premiér Orbán počas svojej neoficiálnej návštevy uistil Jarosława Kaczyńskeho, že EÚ je impotentná a vyniká len v šikane a hrozbách. Niektorí politici odporučili poľskej vláde, aby sa „zbavila protipoľských prvkov“ a obnovila „rovnováhu a normálnosť“.

Keby však urobila len niečo podobné, prinajmenšom by to pripomínalo notoricky opakované „diktátorské opatrenia“. Čo sa v skutočnosti stalo – aspoň zatiaľ – , sú zmeny v predstavenstvách štátnej TV a rozhlasu, ktoré sú šikovnejšie v kvantite, ale pokiaľ ide o kvalitu, badať len mizivý rozdiel od ostatných. Vidíme typické manévre: nepriateľské osadenstvo bývalej vlády je odstránené, keďže vláda nemôže fungovať a vládnuť v takom spornom prostredí. Právo a spravodlivosť to všetko robí s veľkým temperamentom a vidiecky štýl vládnutia bývalých okresných úradníkov je už iná téma. Tentoraz možno formu a obsah vnímať samostatne, lebo estetika aktuálnej situácie je naozaj šokujúca a príťažlivejšia, než politická podstata.

Ak sa pozrieme na nové predpisy, vidno len niekoľko vysvetlení a formalizáciu status quo. Skutočnosť, že nový návrh zákona bude štátne médiá zaväzovať, aby sa „riadili kresťanskými hodnotami a princípmi“, zmení veľmi málo. Štátne médiá boli oddávna súčasťou pravicovej propagandy a sú spoluzodpovedné za masívnu deštrukciu kolektívnej nálady a klerikalizmus vo verejnej sfére, ako aj za verejnú diskusiu, ktorá sa niesla len v rámci rozporov medzi rastúcim neoliberalizmom na jednej strane a zvláštnej „vaty“ fundamentalistického spiatočníctva, náboženského fanatizmu a národného šovinizmu na strane druhej. Tón bol vždy nastavený niekde medzi sídlami strán, biskupstvom a biznisom. Súčasný stav sa s novou legislatívou v žiadnom aspekte nemení, zmenili sa len adresy (s výnimkou biskupstva).

„Oficializácia“ mediálnej periférie a špekulácie o motívoch

Výsledok nového mediálneho zákona, ktorý veľké publikum zaznamená, bude o niečo viac priestoru pre katolícke a nacionalistické reči. Niektoré osoby budú vypudené, ale okamžite získajú prácu v súkromných médiách, väčšinou v nemeckých rukách. Okrem toho majú svoje vlastné rozvojové platformy, kde bude vždy dostatok priestoru pre propagandistov a agitátorov. Ak sa pozrieme na prepúšťanie najexponovanejších novinárov, je jasné, že „zbohom divadlo“ je režírované postavami, ktoré majú zjavný a neskryte pozitívny sentiment pre predošlú garnitúru. Najviac znepokojujúci aspekt procesu je však zapojenie a „oficializácia“ niektorých členov neformálnych skupín, ktorí sa mainstreamu vyhýbali a doterajšiu kariéru si postavili na rasizme, antisemitizme, zbožňovaní Spojených štátov, bigotnosti a falošnom „anti-systémovom“ vzdore ako napríklad Rafał Ziemkiewicz alebo Mariusz Kolonko. Ešte väčším prekvapením je obrovský kariérny skok Marcina Palade, ktorý si to z malých pravicových novín Gazeta Warszawska, velebiacich Vladimira Putina a Baracka Obamu bez rozdielu, namieril rovno do správnej rády národného média.

Aké má strana Právo a spravodlivosť väzby na tieto kruhy alebo čo (a kto) ju vedie prikyvovať týmto smerom, sa možno len domnievať. Ťažko odhadnúť, aký politický kapitál by mohla z týchto opatrení vláda „vytĺcť“. V tejto chvíli je možné len špekulovať.

Zdroje: Boyan Stanislavski; Global Independent Analytics, Spiegel

20.01.2016 12:44 | Zo zahraničia 0


Marián Ďuriš
"Sněží a venku se setmělo. Tato noc - a tato zima - naštěstí nebude dlouhá. Nebudeme-li chtít."


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.