Prečítané 4353x | 0

John Laughland: Americká Európa


John Laughland: Americká EurópaIlustračné foto: Alina Zienowicz / Wikipedia

Postupné prevedenie európskych štátov na federálnu Úniu bol po roku 1945 projekt, ktorý poháňali za kulisami Spojené štáty americké. Ľudia zo CIA to viedli perom, Ford a Rockefeller dali peniaze. Obzvlášť Nemcom nahovorili, že ide o sebaurčenie a mier.

Kto hovorí o slobode pre Nemecko, musí samozrejme hovoriť aj o národnom oslobodení z nadnárodných štruktúr Európskej únie. Nemecko je jediný člen EÚ, ktorého ústava mu nedovoľuje opustiť EÚ. Európsky článok štatútu zaväzuje Nemeckú spolkovú republiku v dobrom alebo v zlom spolupôsobiť pri uskutočňovaní zjednotenej Európy. To sa stalo zvieracou kazajkou pre tento národ.

Toto ústavnoprávne podriadenia Nemecka sa skrýva všeobecne pod určujúcou úlohou vlády v európskych záležitostiach. Nadvláda Nemecka existuje, ak vôbec, len voči svojim európskym partnerom, nie napríklad proti Spojeným štátom americkým. Preto je dôležité vedieť, že európske štruktúry boli vo veľkej miere koncipované a uvedené do života Spojenými štátmi americkými. Táto historická udalosť sa zastiera vyše 70 rokov.

Všetko sa to začalo lžou

Podľa oficiálneho zakladajúceho príbehu sa malo všetko začať 9. mája 1950 Schumanovým vyhlásením (pomenované podľa vtedajšieho francúzskeho ministra zahraničia Roberta Schumana). V tento deň, ktorý sa dnes oslavuje ako Deň Európy, oznámil politik vytvorenie Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (EGKS, neskôr Montanunion). Podľa oficiálneho výkladu bol Schumanov plán vypracovaný v tajnosti. Prvý spolkový kancelár Konrad Adenauer sa mal o tom dozvedieť len pár hodín vopred, a predsa s tým hneď súhlasil. Týmto plánom sa ustanovila nemecko-francúzska spolupráca ako základňa pre budúcu európsku integráciu.

Bližšia analýza a zdravý ľudský rozum ukazujú, že táto verzia je vymyslená. Nie je možné, aby sa strategický plán pre integráciu uhoľno-oceliarskej produkcie mohol vyrokovať v úplnej tajnosti. Je nepravdepodobné, že by nejaký spolkový kancelár, nech by to bol aj mocný muž ako Konrad Adenauer, mohol súhlasiť s takým plánom bez dohovoru s vlastnými ministrami. Je celkom jasné, že Schumanov plán bol dojednaný vopred. Cieľom bolo postaviť celú Európu pred hotovú vec.

Princíp nadnárodnosti bol napísaný prvýkrát. S Európskym spoločenstvom pre uhlie a oceľ sa podnikol prvý krok k odstráneniu historických národov Európy. To je dôvod, prečo sa Schumanov plán podsunul ako skutočný začiatok európskej integrácie do popredia. Tento plán však nie je začiatkom európskej konštrukcie, ale deštrukcie, čiže rozpustenia európskych národov nadnárodnými inštitúciami.

Tajný Dullesov plán odňať národom moc

Schumanov plán, ktorý hovoril len o nemecko-francúzskej, a nie o celoeurópskej integrácii, vylúčila Veľká Británia ako vtedy najväčší európsky výrobca uhlia a ocele, pretože Jean Monnet – priemyselník, ktorý sa rád označoval za otca Európy – a jeho spolubojovníci vedeli, že Briti by neakceptovali žiadnu federálnu vládu. Cieľom Schumanovho plánu bolo vyvolať do života nadnárodné štruktúry budúcej EÚ a antifederálnych Britov jednoducho obísť. Je verejným tajomstvom, že vlastným autorom Schumanovho plánu bol vlastne Jean Monnet. Minister Schuman len prečítal text a potom opustil sálu bez akejkoľvek diskusie s prítomnými novinármi. Je dôležité vedieť, že Monnet bol muž zastupujúci Američanov.

Často sa zamlčiava skutočnosť, že americkí politici veľmi skoro ovplyvnili európske povojnové usporiadanie. Obzvlášť neskorší minister zahraničia USA John Foster Dulles sa postavil k tejto otázke už v roku 1941. Hoci bol počas svojho života najznámejší, dnes sa dostal neprávom do zabudnutia. Už predtým, než vstúpili Spojené štáty do 2. svetovej vojny, si urobil v auguste 1941 veľmi jasnú predstavu o politickej transformácii Európy. Podľa Dullesa by mala byť organizovaná ako „federalistický Commonwealth“, pretože suverenita európskych štátov viedla v dejinách vždy k vojnám.

Názor, že národná suverenita je hlavnou príčinou vojen, sa rozširoval skoro celé stáročie po celom svete a až teraz motivoval myšlienku nového svetového poriadku a nového práva národov. Že sa pred vypuknutím Prvej svetovej vojny podnikli skoro každé dva roky mierové iniciatívy a aj pred rokom 1914 boli vyrokované mierové zmluvy a mierové štruktúry, to v žiadnom prípade neotriaslo nadnárodnými predstavami otcov a zakladateľov EÚ. Práve naopak: rozpad nadnárodných zväzov povzbudil týchto misionárov nového svetového poriadku k tomu, aby zdvojnásobili svoje snahy po 2. svetovej vojne. John Foster Dulles bol takým misionárom. Myslel si, že rozdrobenosť štátov Európy je kliatbou, ktorú treba zastaviť nadštátnymi štruktúrami a odňatím moci národom. Jeho idea, že národy treba v mene mieru odstrániť, patrí k základom európskej ideológie.

Cieľom ilúzia, že zjednotenie bolo podnietené Európanmi

Od založenia EÚ koncom roku 1950 sa národy Európy, zdanlivo v mene mieru, začali naozaj potláčať. Dôležitým prostriedkom na to je multikultúrna ideológia, ktorá je nám aj dnes s migračným prílivom fyzicky vnucovaná. Kancelárka Angela Merkelová preto privítala milión utečencov, aby sa nemecký národ rozplynul vo väčšej multikultúrnej jednote.

V povojnových časoch to nebol John Foster Dulles, ale jeho brat Allen, ktorý sa najsilnejšie zasadzoval o zjednotenú Európu. Na rozdiel od svojho brata agitoval Allen Dulles len v zákulisí. Obaja bratia obsadili v roku 1953 najvyššie štátne úrady v USA : John Foster sa stal ministrom zahraničia a Allen riaditeľ CIA. Začiatky európskeho projektu siahajú teda hlboko do tieňa sveta tajných služieb. Cieľom Amerického výboru pre Zjednotenú Európu, financovaného Fordom a Rockefellerom, bolo popohnať európske zjednocovanie pri najväčšom udržiavaní tohto tajomstva. To bolo dôležité preto, aby sa vytvorila ilúzia, že európske zjednotenie bolo podnietené Európanmi, a nie Američanmi. Tak sa mohol vyrobiť verejný súhlas k vojenskému zjednoteniu Európy – pod vedením USA.

V tomto procese bol príspevok USA vždy rozhodujúci. Boli to americké peniaze, ktoré Európske hnutie – rozhodujúci motor európskych procesov, založený v roku 1948 – v prvých rokoch svojej existencie zachránili od krachu. Američania tento proces nielen financovali, ale aj riadili. Washington presadil federálny model, zatiaľ čo predovšetkým Londýn favorizoval Európu národných štátov. Keď v roku 1950 išlo o vylúčenie antifederálnych Britov z európskeho procesu, bol americký vplyv určujúci. Joseph Retinger, vtedajší generálny tajomník Európskeho hnutia a spoluzakladateľ Konferencie Bilderberg napísal pri tejto príležitosti Duncanovi Sandysovi, vtedajšiemu prezidentovi tohto hnutia, ktorý zastupoval súčasne ako zať W. Churchila britské odmietavé stanovisko k federálnemu spojeniu: „Naši americkí priatelia s Vašou taktikou vôbec nesúhlasia.“

Muž, ktorý sa volal Paul-Henri Spaak, prevzal čoskoro Sandysiho úrad a dal sa rýchlo do práce, aby uspokojil Američanov. Obchodný vedúci ACUE a dôstojník tajnej služby Thomas Braden napísal bývalému šéfovi CIA Bedellovi Smithovi, že hlavnou úlohou nového sekretariátu by malo byť „zaviesť veľkú propagačnú kampaň do všetkých európskych krajín“. Európa sa vytvorila federálna podľa amerického vzoru. Pritom sa Američanom podarilo presvedčiť Európanov, aby túto Európu sami stvorili a pokrstili. To si myslia doteraz.

Immanuel Kant definoval osvietenstvo ako „cestu človeka z nezrelosti sebou zavinenej“. John Laughland hovorí: „Sloboda Nemecka je cestou Európy z jej 70-ročného amerického poručníctva“.

Autor John Laughland je britský historik, filozof a novinár. Predlohou tohto článku je prejav, ktorý predniesol na Mierovej konferencii časopisu Compact 24. 10. 2015 v Berlíne. Jeho text bol z redakčných dôvodov výrazne skrátený a mierne zredigovaný.

Zdroj: Compact /www.compact – online.de

25.02.2016 19:38 | Zo zahraničia 0


Mária Hutirová
Zopár slov o autorovi...


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.