Prečítané 4526x | 0

Islandská „čistka“ bánk


Islandská „čistka“ bánkFoto: wikimedia.org

Krajina gejzírov učinila pred niekoľkými rokmi „šokujúce“ rozhodnutie. Nechala banky „padnúť na kolená“ a niektorých bankárov začala prenasledovať ako zločincov, po tom, čo globálna finančná kríza v roku 2008 zasiahla Island veľmi tvrdo. Mena sa zrútila, stúpla nezamestnanosť a akciový trh bol odrovnaný. V kontraste s inými západnými ekonomikami, islandská vláda nechala banky Kaupthing, Glitnir a Landsbankinn skrachovať a začala bezohľadných finančníkov stíhať. Za turbulentnej situácie boli mnohí vysokí úradníci „odmenení“ niekoľkoročnými trestami odňatia slobody a bývalý premiér Geir Haarde sa stal prvým lídrom na svete, ktorý čelil trestnému stíhaniu. Následne bol však obvinení zbavený. Čo by si z islandskej odpovede na krízu mali vziať ostatné krajiny? Na túto otázku odpovedali pre BBC štyria ekonómovia.

Gudrun Johnsenová je profesorka Islandskej univerzity a členka špeciálnej komisie pre prieskum islandského bankového kolapsu: „Banky boli 10-krát väčšie ako HDP Islandu, 20-krát väčšie ako jeho štátny rozpočet. Boli príliš veľké na záchranu. Akciový trh skolaboval, 97% bankového sektoru sa zrútilo počas troch dní, a tak ľudia vyšli do ulíc a žiadali pred parlamentom odpovede. Vláda vymáhala od bánk zníženie dlhu domácností (ktoré dlhovali viac ako hodnota ich domu) a zriadila agentúru, na ktorú sa obyvatelia mohli obrátiť a pri veľkých finančných ťažkostiach požiadať o odpustenie dlhu. Parlament vytvoril vyšetrovací výbor, ktorý pracoval s obrovským množstvom dát pre odhalenie pravdy. Odkryté boli korporačné pyramídy, ktorých vlastníci boli zároveň akcionármi samotných bánk. Mali sme veľmi nepriehľadný finančný systém. Ak neviete, čo sa presne stalo a čo idete „naprávať“, kultúrna zmena je veľmi ťažká. Keď zlyhanie identifikujeme, následne sme schopní spraviť „očistu“ veľmi promptne.

Olafur Hauksson je špeciálny prokurátor, ktorý pracoval na prípadoch bankových kolapsov. Viedol 28 prípadov a viac ako 60 stíhaní: „Bolo to pomerne časovo náročné, jeden z najväčších prípadov mal 22 tisíc strán. Prešli sme záznamy troch najväčších bánk a posielali správy na kontrolný úrad. Všetko podozrivé muselo byť hlásené. Bolo náročné rozhodnúť, či sa jedná o kriminálne činy, ale viac sme sa zamerali na vydávanie pôžičiek a správnosť postupov. Mali sme aj vnútorný prípad podvodu a manažér ministerstva financií dostal dva roky väzenia. Ďalej prípad Exeter. Generálny riaditeľ tejto banky a predseda dostali 4 a 4,5 roka. Mali sme tu porušenia Zákona o spoločnostiach, trhové manipulácie a podvodné úvery. Z banky Kaupthing putovali za mreže štyria funkcionári, na 2-4 roky. V súdnych sieňach dochádzalo k obrovským konfliktom, bol to veľký boj. Nemyslím si, že by sme bez toho boli schopní vytvoriť vieru v systém. Vždy to je o dôvere.

Asgeir Jonsson, bývalý hlavný ekonóm banky Kaupthing: „Dnes sú štátne financie v dobrom stave, v oveľa lepšom, než sa očakávalo. Bývalo tu mnoho nadnárodných spoločností, ale väčšina odišla. Nové pracovné miesta nie sú príliš dobre platené kvôli ruchu v sektore služieb, ktorý nie je viazaný na vzdelanie. Prichádza dostatok pracovnej sily, väčšinou z východnej Európy a mnohí mladí Islanďania odchádzajú. Museli sme akceptovať straty, zvyknúť si na nižšie reálne mzdy a životnú úroveň. Myslím, že v mnohých ohľadoch je to niečo, s čím sa budú iné západné krajiny musieť vysporiadať. V európskom bankovníctve je neochota akceptovať straty. Keď sa pozriete ako reagujú centrálne banky vo Veľkej Británii, USA a Európe, jednoducho tlačia peniaze. My sme ich tlačiť nemohli, takže sme museli čeliť realite. Nikto vlastne nevie, ako všetky vytlačené peniaze, ktoré sa nachádzajú v hlavných západných ekonomikách, skončia."

Dr. Jay Cullen prednáša bankové a finančné právo na University of Sheffield: „Nie som si istý, či islandský finančný systém bol tak dôležitý pre výkon islandskej ekonomiky, ako je napr. City of London pre Veľkú Britániu. Sila britskej a americkej bankovej loby je taká, že politicky je veľmi náročné znepriateliť si „veľký biznis“. Musí dôjsť k zásadnej zmene štruktúry bankového systému, čo si vyžaduje veľkú politickú vôľu a obeť. No nezdá sa mi, že by existovala, keď sa od roku 2008 zmenilo tak málo. Teraz sú v USA banky dokonca väčšie než boli pred rokom 2008. Sú nielen „príliš veľké na krach“, sú tiež príliš veľké na ovládanie a možno príliš veľké, aby vôbec existovali. Dôkazy nasvedčujú tomu, že západné bankové systémy sú narušené a daňových poplatníkov nechávajú v nebezpečnej situácii. Urobilo sa veľmi málo a deň zúčtovania je potenciálne za rohom.

"Prečo by sme mali mať časť spoločnosti, ktorá je bez kontroly a bez zodpovednosti?" dodal počas jedného z procesov špeciálny prokurátor Olafur Hauksson. "Je nebezpečné, ak je niekto príliš významný, aby sa podrobil vyšetrovaniu - toto postavenie mu poskytuje bezpečné útočisko" (ZEM&VEK, Island nechal uväzniť bankárov a jeho ekonomika sa zotavuje, 19.06.2015). V minulom roku Medzinárodný menový fond informoval, že islandský dlh sa stáva ovládateľnejší a štát dosiahol ekonomické oživenie "bez ohrozenia jeho sociálneho modelu" univerzálnej zdravotnej starostlivosti a vzdelávania.

Zdroje: BBC, Researchgate, International Monetary Fund, Bloomberg, whiterose.ac.uk

23.02.2016 16:04 | Zo zahraničia 0


Marián Ďuriš
"Sněží a venku se setmělo. Tato noc - a tato zima - naštěstí nebude dlouhá. Nebudeme-li chtít."


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.