Prečítané 5456x | 0

Islamofóbia, kolektívne vedomie a súhlas spiaceho ľudstva


Islamofóbia, kolektívne vedomie a súhlas spiaceho ľudstvaIlustračný obrázok: vlajka Talibanu / Wikipedia

John McMurtry, autor odpovedí v článku, je emeritný profesor filozofie z kanadskej University of Guelph. Svoj výskum zameriava na hodnotové štruktúry ekonomickej teórie a jej dôsledky na svet a životné prostredie. V roku 2001 bol menovaný za člena Kanadskej kráľovskej spoločnosti (FRSC) za významné zásluhy v štúdiu humanitných a sociálnych vied. Po filozofických výskumných projektoch dostal pozvánku od sekretariátu UNESCO/EOLSS (Encyclopedia of Life Support Systems, Paris-Oxford) pre autorstvo, konštrukciu a úpravu diela Filozofia a svetové problémy.

Prečo sa Západom šíri islamofóbia?

Kultúrne rozdiely provokujú neznalosť – prvú úroveň problému. Falošná propaganda však kultivuje nenávisť. Dlho pred islamofóbiou, Spojenými štátmi vedený „antikomunizmus“ zavraždil milióny ľudí vo Vietname, Indonézii a v Latinskej Amerike. Predtým bol európsky nacizmus podporovaný americkými nadnárodnými korporáciami proti „komunistickému nebezpečenstvu“. Ten stál v ceste nadnárodnému korporačnému fašizmu v budovaní nekonečného vojnového systému, ktorý rastie dodnes. Po porážke Nemecka a Japonska, teraz už vojenská superveľmoc USA, vedená nacistickými firemnými partnermi, ktorí neboli nikdy menovaní alebo stíhaní, predviedla pogromy a holokaust globálnych proporcií. Takzvaní „komunisti“ boli ohováraní a prenasledovaní aj v prípade, že neexistovali.

V skratke, základným kameňom americkej ideológie je vytvorenie nepriateľa – čohokoľvek, čo sa stavia proti vlastnej korporačnej globalizácii. Genocída pôvodného obyvateľstva bola prvým stupňom. Islamofóbia je len ďalšia variácia. Je iróniou, že „islam“ ako ozbrojený džihád – dnes hlavný objekt nenávisti – bol produktom a nástrojom skrytej americkej štátnej politiky. Už desaťročia je považovaný za prínos pre americký projekt „širokospektrálnej dominancie“ nad svetom. V 80. rokoch bolo džihádistické masové vraždenie a mrzačenie riadené a financované z USA na zničenie sekulárneho afgánskeho štátu so sociálnymi istotami a rovnosťou žien. Afganistan bol zničený, aby Sovietsky zväz krvácal.

Fanatický sektársky islam viedol saudský „agent“ Usáma bin Ládin, ktorého americký poradca pre národnú bezpečnosť Brzezinski povzbudzoval pri svojom zameraní na zničenie Ruska. A tak od Al-Kájdy po ISIL boli teroristické monštrá a saudsko-sunitský fanatizmus vedený americkými špeciálnymi silami – v poslednej dobe s hojnou podporou tureckého Erdogana a perzských kráľov, ktorí rovnako nenávidia iránskych šíitov. Avšak takéto jemné rozdiely a nuansy sú v dnešných vlnách islamofóbie rozmazané.

Áno, imperiálna kolonizácia a deštrukcia islamského sveta vysala jeho civilizáciu do sucha v značnom meradle. Hlavným hnacím motorom modernej doby sú peniaze z ťažby ropy, paliva svetového kapitalizmu. Svoju úlohu v regióne splnil aj projekt Veľkého Izraela. Islamská civilizácia kvôli tomuto zlu ustúpila pod tmársku a neznesiteľnú autoritársku správu bez výrobnej základne. Islam zahľadený do seba sa stal dominantnou líniou kolektívneho presvedčenia skrz chaos.

Dnes nachádza islamofóbia svoje racionálne jadro v mrzačení, bičovaní, mučení a legálnych vraždách jednotlivcov za nenásilné trestné činy. To všetko vyvoláva v rozumnej a láskavej mysli odpor.Nezáleží na tom, kto sa dopúšťa neľudského násilia – či španielska inkvizícia, sekulárny despotizmus, americké väzenia, izraelská okupácia alebo hierarchia džihádu. Je príšerné v princípe. Pre vyvinuté ľudstvo je cestou civilizácie práve rozvoj životodarných inštitúcií a čoraz širších vedomostí. Koniec paralyzujúceho strachu a extrémneho násilia na nenásilných je deliaca čiara ľudských dejín.

Prečo mešká prebudenie západného kolektívneho vedomia?

„Prebudenie kolektívneho vedomia“ môže mať opačné významy. Dnes os USA-EÚ pripína západné hodnoty ku každej invázii do inej spoločnosti. Takže potrebujeme kritérium, ktoré vylúči agresiu skupinového myslenia a deštrukciu v akejkoľvek forme.

Hlbokým jadrom problému je, že Spojené štáty v ústave naozaj nemajú žiadnu životnú zásadu alebo kolektívne vedomie. Západný trh a politická doktrína v princípe zamieta všeobecné vedomie. V tomto vládnucom nastavení mysle existuje len egoistické presadzovanie jednotlivca bez žiadneho záväzku k životu samotného spoločenstva. Sebecké korporácie súťažia o prežitie v súlade s pravidlami trhu, ktorých matematika je voči životu slepá. Nekonečné „obchodné dohody“ prepisujú kolektívne zákony každej spoločnosti, ktorá sa pokúsi o redukciu ziskov pre nadnárodné súkromné vrecká. TPP je najnovším rozšírením tejto sociopatickej metafyziky zabudovanej do paradigmy vládnuceho trhu.

„Meškanie kolektívneho vedomia“ je teda uzamknuté do rámca, ktorý sa nazýva globalizácia, Východ a Západ. Permanentná vojna sa vedie na presadzovanie a šírenie tohto rámca. Akadémia samotná napodobňuje trhový model. Len málokto vie čítať medzi riadkami technokratických kódov, podľa ktorých majú nadnárodné dogmy a firemné normy absolútne právo definovať princípy a zákony suverénnych národov, pracovníkov a prostredia, ktoré by mohli byť v rozpore s požiadavkami „zahraničného investora“. Predvídateľným výsledkom je, že rastúca väčšina ľudí na svete je bez dostatočných zdrojov obživy a ekologickej bezpečnosti. Povolené sú len trhové riešenia. Iba chamtivý a zisk maximalizujúci „racionálny“ model.

Jediná bezpečnosť, na ktorej záleží, pochádza z vládnuceho systému samotného. „Koho bezpečnosť bude ochránená za každú cenu? Koho bezpečnosť bude v procese nedbalo obetovaná?“ Tieto otázky príhodne položila Naomi Kleinová pred mítingom a demonštráciami za klimatickú spravodlivosť v Paríži, keď ich všetky zastavilo vraždenie v priebehu jedinej noci. Štátne rozhodnutie zakázať všetky pokojné protesty, pochody a ďalšie outdoorové aktivity počas rokovaní všetkých národov o novom globálnom režime bolo teda zdôvodnené. V tomto ohľade systém nekonečnej vojny a plazivého policajného štátu naďalej ničí opozíciu všetkými prostriedkami. Najväčšou iróniou je, že sa to všetko deje v mene „kolektívnej bezpečnosti“, zatiaľ čo skutočná kolektívna bezpečnosť živého svetového organizmu sa priebežne devastuje.

Záujmy kolektívneho života a rozhodnutia sú už vopred vylúčené represívnymi predpismi medzinárodných korporačných zmlúv a prehlasovaním zákonov kedysi suverénnych národov. Každá z týchto tajnostkárskych a hermeticky uzavretých zmlúv je kontrolovaná a uzatváraná mimo hlasovania, účasti alebo znalosti ľudí a je vynútená verejným vyvlastnením, o ktorom rozhodnú tiché tribunály bez verejných záznamov a práva na odvolanie. Kolektívne vedomie má zakázané tvoriť akúkoľvek spoločenskú formáciu, politiku alebo právny predpis obmedzujúci príležitosť súkromných cezhraničných ziskov korporácií.

Ako to mohli národy dovoliť?

Makrovzorec nie je pomenovaný. Globálny finančný fašizmus napreduje vďaka verejnej neznalosti. Málokto rozpoznal, že sociálna evolúcia ľudstva je v skutočnosti zvrátená neživotodarným globálnym mechanizmom, ktorý vládne bez verejného vedomia o jeho význame. Pomalý prevrat naprieč národmi a kultúrami obrátil potichu históriu po roku 1945, keď kolektívna životná úroveň ľudského života rástla a kvitla. Vezmite si Deklaráciu univerzálnych práv OSN alebo záväzný Medzinárodný pakt o sociálnych, ekonomických a kultúrnych právach. Pripomínajú nám, ako ďaleko sa dostali ľudské práva v povojnovom svete. Každý článok je kolektívnou požiadavkou ochrany a kvality ľudského života všetkých tried a národov. Pod týmito medzinárodnými ideálmi mala každá spoločnosť a populácia možnosť voľby medzi rôznymi formami socializmu a sociálnej demokracie. Rasizmus, sexizmus, zneužívanie detí a ekocída – tieto veľké zlá boli vedome potlačené novým medzinárodným právom. Kolektívne inštitúcie školstva, zdravotníctva, dôchodkov, práv zamestnancov a odborov napredovali. Aj superveľmoci Studenej vojny si navzájom konkurovali a snažili sa tieto ideály dosiahnuť.

V 80. rokoch to všetko obrátili korporatívno-fašistické režimy Reagana a Thatcherovej. Od tej doby, cez globálnu menu, kontrolu úrokových a cezhraničných firemných práv a ozbrojené sily impéria, súkromným kapitálom vlastnené americké jastrabie strany deklarovali vojnu proti kolektívnemu vedomiu a inštitúciám, ktoré neslúžili korporačnému trhu. Ťažiac z výhodného povojnového postavenia, jadrových bômb, kontroly vzdušných a námorných ciest, privátnych korporatívnych práv na technológie a znalosti výroby a kolaborácie s nacistami, americká korporatívna trieda odštartovala dlhý pochod späť do súkromného vlastníctva, ktorý nazvala „slobodou“.

Sociálne vedomie sa stalo tabu aj v rámci univerzít. Pod tou všetkou mätúcou propagandou „voľného trhu a demokracie“ a čoraz nekontrolovanejšími sekvenciami súkromných peňazí, ktoré poháňajú masové pogromy a vražedné vojny proti kolektívom všetkého druhu. Zamestnanecké a sociálne škrty hlásané ako „úsporné opatrenia“, „znižovania deficitu“, „trhové reformy“, „technokratická vláda“ a „efektivita“ sa stali mechanickými sloganmi z úst médií a politikov. Ich spoločný význam je nepopierateľný, ale nikdy nie pomenovaný – redukcia životnej úrovne občanov. Dlho vyvíjané predpisy a inštitúcie v záujme spoločného fungovania sú dnes demontované, podfinancované a zabarikádované.

Napriek tomu čoraz viac ľudí vie, že len kolektívne prebudenie dokáže prebudiť náš spoločný základ a rozvinúť prirodzený a sociálny život, bez ktorého sa nemožno znova nadýchnuť. To je mýtov zbavené jadro tradičných svetových múdrostí. Podľa starých spisov je hlavným poslaním slúžiť životu, čo je naša pravá ľudská podstata a musí si nájsť svoju cestu cez globálny masaker a omámenie finančným fašizmom, ktorý dosiaľ nebol pomenovaný a spútaný.

Zdroje: Prof. John McMurtry; Global Research

07.01.2016 21:03 | Duchovno a vzťahy 0


Marián Ďuriš
"Sněží a venku se setmělo. Tato noc - a tato zima - naštěstí nebude dlouhá. Nebudeme-li chtít."


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.