Prečítané 11642x | 0

Havran vyhorel a na Slovensku skončil, Chmelár by mal zmeniť taktiku, inak skončí tiež


Havran vyhorel a na Slovensku skončil, Chmelár by mal zmeniť taktiku, inak skončí tiežIlustračný obrázok: Shutterstock.com

Veľmi rada s pocitom zodpovednosti „načúvam ľudu“ a dnes som na sociálnej sieti nemohla prehliadnuť príspevok staršieho pána. Je to zároveň prológ článku: „Dnes lekársky deň. Zážitok z čakárne : Pán objednaný na deviatu hodinu o jedenástej prehlásil: 'Za socializmu sa dalo žiť slušne aj v starobe. Dnes v demokracii je lepšie v hrobe'. Z druhého konca čakárne sa ozvalo: 'Čo tu teda robíš? Mohol som čakať o hodinu menej. ' Nasledovali nadávky a jedna babka rozumne poznamenala: 'Aj vtedy sa čakalo v radoch!' Na to prvý pán odpovedal: 'Tetka máte pravdu, vtedy sa čakalo na mandarínky a pred tuzexom. Ale u lekára som ani raz nečakal dlho!' Na ďalšie nadávky čakateľov sa otvorili dvere a sestra zobrala pána k lekárke. Pán bol od rozčúlenia červený, preto lekárka nariadila sestre odmerať tlak. Výsledok – vysoký krvný tlak. Sestra na to lekárke: 'Však išiel po schodoch'. Sestra mala pravdu. Len nevedela, že pred viac ako dvoma hodinami. Ľudia sú na seba zlí. Systém ich urobil krutými. A Fico vidí šíriaci sa fašizmus. Len nevie, že on je príčinou!“

Systematicky – a pripadá mi, že už to robím celú večnosť – vyhodnocujem dopady politiky poslednej Ficovej vlády. Konštatovanie je bohužiaľ zarážajúce: Taká agresívna politika, akú robia dnešní politici, sa už nerobí ani v niektorých krajinách Latinskej Ameriky. A pre tých – hlavne pre tých, ktorí majú radi opozíciu – píšem, že primárne opoziční politici robia obrovské spoločenské škody, z ktorých sa Slovensko bude spamätávať dlho a pri troške nešťastia sa môže stať, že pokiaľ sa neprestane Vláda Slovenskej republiky a parlamentní poslanci spolčovať s tretím sektorom a nezastaví dnešné šírenie nenávisti, tak reálne hrozí, že v republike môžu vypuknúť nepokoje. Upozorňujem na to už dávnejšie.

Obete slovenskej politickej vojny

Slovensko je dnes politicky rozdelené na tri hlavné bojové zóny. Jednou je boj opozície s vládou, druhou je boj tretieho sektora o moc v štáte. Na tomto poli bojuje tretí sektor spolčený s opozíciou a prezidentom (najmä so SaS, OĽaNO, ale dnes už aj so Sme rodina) proti vláde. Vlastne iba proti časti vlády, lebo Most-Híd, aj keď to často nie je voľným okom vidieť, spolupracuje s tretím sektorom a časť poslancov a členov vlády zo Smer-SD, vytvárajúca akési nové neoľavicové krídlo, sa spolčuje s tretím sektorom tiež. No a potom je bojové pole tretie, kde bojujú všetci, teda vláda, tretí sektor a opozícia proti Kotlebovi a ĽSNS. Tým, že existujú ešte jednotlivé menšie bojové zóny, kde osobito bojujú jednotlivé politické strany proti sebe (Matovič verzus Fico, Bugár či Danko, alebo Sulík s niektorými predstaviteľmi tretieho sektora ako napríklad Havran), vás ani zaťažovať nebudem, pretože to je už na tabletku na upokojenie z tejto politickej psychiatrie. Pozrime sa skôr na to, čo strany vybojovali a za cenu akých obetí. Vojna je totiž vždy v prvom rade o obetiach.

Za najväčšiu obeť tejto vojny považujem samotného občana. Politický boj – hlavne ten proti Kotlebovi – sa totiž presunul z parlamentu do ulíc a slovenských rodín, pretože vláda, vlastne všetci, ktorí dnes proti roduvernosti bojujú, sa neštítia zastrašovať ľudí na uliciach a v ich domovoch. Ľudí berie polícia z pokojných protestov na simulované výsluchy, obvykle protizákonne pre demonštráciu moci. Udavači umelo vytvárajú komploty na ľudí za písanie na internet, po čom nastupuje trestnoprávna šikana a politicky motivované rozsudky. Je len otázkou času, kedy na to začnú upozorňovať aj humanitárne orientované medzinárodné organizácie, pretože už dnes kvantum protizákonných rozsudkov končí, alebo ešte len skončí na súde pre ľudské práva v Štrasburgu, keďže domáhať sa spravodlivosti na slovenských tretím sektorom ovládaných súdoch stratilo opodstatnenie. Vláda prijala zákony, ktoré porušujú akékoľvek princípy práva, pretože zaviedla prezumpciu viny, čo je svetový unikát – bohužiaľ negatívny.

Druhou najväčšou obeťou tejto vojny je samotná republika, pretože tá utrpela najviac. Zrušenie Mečiarových amnestií ako súčasť vojny tretieho sektoru a opozície o získanie moci zničila právnosť Slovenskej republiky a vzala ľuďom akékoľvek ilúzie o tom, že republika je garantom čohokoľvek občianskeho, počnúc ľudskými právami a sociálnymi istotami končiac. Po tom, čo sa politici neštítili prijať zrušenie amnestií, sa dá od slovenskej politiky čakať čokoľvek a stala sa nevypočítateľnou. A nielen to, ale všeobecne neľudskou, pretože spôsob, akým sa vedie na Slovensku politika, nemá obdobu už ani v krajinách Latinskej Ameriky.

Vojnu o získanie moci zatiaľ vyhráva tretí sektor. Vláda pod jeho nátlakom oznámila, že tretí sektor bude financovaný oficiálne a treťosektoroví udavačovi a buriči, pod rúškom boja proti korupcii, dostanú 15 miliónov eur. Vláda tým však sleduje primárne dve veci. Financovanie vojny proti Kotlebovi a možnosť sa v budúcnosti ochrániť pred útokmi verejnosti, že nebojovala s korupciou.

Šíritelia nenávisti

Spôsoby vedenia vojny tretím sektorom sú drastické. Jeho hlavnými zbraňami je šírenie nenávisti v spoločnosti, čo považujem za kolosálnu ohavnosť a deštrukciu všetkého slovanského. Tretí sektor teda nevypol len záchranné brzdy spoločnosti. On ten vlak s nákladom spoločenského šialenstva rozbehol natoľko, že sa rúti obrovskou rýchlosťou a nevedno kam.

Vezmite si takého Havrana a spol, ktorí chodia po Slovensku a robia besedy. Naozaj pozorne ich sledujem a často mávam z nich mdloby, pretože spôsoby akými sa tieto besedy vedú, vnáša do spoločnosti obrovskú nenávisť, preto agresivita v národe doslova bujnie ako rakovina.

Poviem príklad. Havran obvykle s dvoma hosťami vedie protinárodne založenú debatu. Ľudia v obecenstve to často nedokážu ani počúvať a protestne pískajú – až tak tieto debaty ľudí urážajú – a na záver dostane priestor sa vyjadriť len zopár ľudí a odpovede na pobúrené otázky divákov sú obvykle nadradene motivované a strohé. Samozrejme. O debatu s divákom v týchto besedách totiž vôbec nejde. Je jasné, že ľudia z nich odchádzajú domov pobúrení oveľa viac, ako na ne prišli. A takýchto debát, sa na Slovensku vedú desiatky. Vedie ich napríklad udavač Benčík či Traubner. Nakrúcajú sa z nich videá a národ ich sleduje obvykle cez YouTube.

Problém je, že debaty sa poriadajú už dlhšiu dobu a samotní ich aktéri sú vyhorení, pretože nikam nevedú a svoj účel neplnia. Naopak. Havran, ale samozrejme aj iní, sú dlhodobo zahlcovaní nenávistnými prejavmi, správami na sieťach, odkazmi v pošte a situácia sa denne rapídne zhoršuje. Sám Havran už v jednom dialógu poznamenal, že bojuje s majoritou spoločnosti a už nevie ako má pokračovať.

Vojna so slovenským národom cez nenávistné besedy svoj účel – likvidáciu roduvernosti nesplnila a vyvolala v ľuďoch iba väčšiu nenávisť k spôsobu, ako tretí sektor vedie v SR politiku. A práve tu sa treba pristaviť a zvýrazniť jednu veľmi dôležitú vec. Obdivujem múdrosť a slovanskú rozvahu našich ľudí, pretože keby sa takáto agresívna, protinárodná politika viedla napríklad v krajinách latinskej Ameriky, už dávno, by vznikli nepokoje a tiekla by po uliciach krv. Na Slovensku sa to však – chvála za to múdrym ľuďom a Bohu – doteraz nestalo. Svedčí to hlavne o tom, že ľudia pochopili, o čo protinárodným štváčom ide. Chcú vyvolať medzi nimi otvorený konflikt, aby vláda a poriadkové služby museli zasiahnuť a vytvoril sa tak v spoločnosti dojem, že Kotlebovi voliči a pronárodne orientovaní ľudia je násilná skupina, proti ktorej treba bojovať oveľa tvrdším spôsobom. Následne by tretí sektor žiadal radikálne zmeny v boji proti národne orientovaným ľuďom, čo by radikálne stupňovalo agresivitu a počet násilností. A toto je skutočná, dnešná podstata besied. Vyprovokovať ľudí k násilným incidentom.

O tom, že sa nemýlim, že snaha odnárodniť ľudí cez urážanie štúrovcov sa minula účinku a že vyvolala len agresivitu národa svedčí aj najnovší komentár vyhoretého Havrana na sociálnej sieti, kde okrem iného píše: „Urobili sme pokusy, snahu o diskusiu s Rostasom, Korónim, zdalo sa nám, že to bude mať nejaký zmysel, podobne ako si asi Andrej Bán myslel, že predsa len z toho niečo bude. Nič sa nestalo, naopak, povzbudilo ich to v predstave, že sa môžu dostať do polemiky aj s ľuďmi mimo ich priestoru.“ (Havran a spol sa považuje za niečo viac ako sú bežní ľudia – poznámka autorky).

Rostasov prípad je predsa len trochu iný. [...] Má svojich čitateľov, často mi píšu, pracovne ich nazývam novými štúrovcami, pretože sa ich dotklo, že som označil Vajanského za antisemitu (tu Havran zamlčiava, pretože Vajanského nazval aj zaprdeným hlupákom – poznámka autorky), čo je nakoniec pomerne známa vec, podobné motívy sa objavovali u Štúra, ale nie napríklad u Hroboňa alebo Francisciho. Títo ľudia zrejme nevedia, že Štúr a Vajanský boli rovnako ako my živými ľuďmi, mali milenky, niektorí z nich milencov, žili, niektorí z nich fetovali a väčšina chľastala. [...] Napríklad štúrovec vystupujúci pod menom Robert Wagner a žijúci v Piešťanoch píše, že ma poženú do Trnavy, tam ma vyzlečú, zbijú a domov pôjdem, sviňa židovská, nahý, lebo som si dovolil, nula židovská, uraziť Hurbana, o ktorom som nenapísal nič. Ozval sa aj iný milovník Štúra, Janko Ondriška, ktorý v Liptovskom Hrádku stručne a rázne napísal 'zmizi dopi*e'. Pán Vladimír Švec, člen facebookovej skupiny liečivá sila pyramíd, sa uskromnil s tradičným špinavá sviňa, Milan Chromek z Brezna sa ohlásil na bitku, ale nejako sa odmlčal, zato sa pripomenul Rober Wagner, poslal na mňa Senecu, Einsteina a Coelha z fotoshopu, aby som 'sa uvedomil, vy**baná židovská pijavica, ale už vraj pripravuje trestnú výpravu, len ešte asi skočia do Lidla po borovičku. [...] No niečo iné je hovoriť napríklad s Lili Motorkárkou, hľadaným Reitmanom, ktorý sa pravdepodobne dopustil ťažkých zločinov, vrážd, vyhrážania, ublíženia na zdraví. Jeden taký ma nedávno zažaloval. Nepáčilo sa mu, že som zverejnil časť jeho oplzlých vyhrážok, ktoré mi písal do inboxu, pohoršilo ho, že som si jeho mrzké tajomstvo nenechal pre seba, keďže sa mi už nechcelo čítať jeho homonacistické fantázie s utečencami, koniec citácie'.

Nebudem Havrana komentovať, názor si, prosím, utvorte sami. Nedá mi však nepoložiť otázky. Čo sa zdá Havranovi čudné na tom, že ho niekto názve sviňou za to, že rozvratne uráža štúrovcov – symboliku, dokonca si dovolím tvrdiť že podstatu nášho národného cítenia? Ako chce vychovať národ štúrovcov tým, že hrubo poníži ich podstatu, vyhlási ich za ožranov, zaprdených hlupákov a nás za hlupákov, ktorí nevedia, že napríklad Štúr bol ožran? Pýtam sa, lebo tomu sa rozumieť nedá a dá sa to zdôvodniť jediným spôsobom. Chce vyvolať konflikt na národnej úrovni. Havran sa týmto úplne deklasoval a nielen ako človek bez štipky charakteru, ale hlavne tým, že svoju historickú erudovanosť iba hrá, pretože napríklad Štúr bojoval proti alkoholizmu slovenského národa, dokonca zakladal spolky na potlačenie alkoholizmu.

Za povšimnutie tiež stojí, ako sa Havran snaží urobiť z ľudí, ktorí milujú štúrovcov, kriminálne a podvratné živly. Veď to je jasný dôkaz o tom, že sa snaží v spoločnosti vyvolať násilnosti.

Nazývať ľudí fašistami sa neosvedčilo

Určite máte všetci v živej pamäti heslo normalizátorov z filmu Čierni baróni: „Plány revanšistů zhatí naši vepři boubelatí!“ Toto komediálne heslo z čias komunistickej normalizácie mi dnes napadlo, keď som čítala dnešný príspevok Eduarda Chmelára na jeho statuse, citujem: „Kotleba nikdy neodvolal svoje hanlivé názory na bojovníkov za slobodu, ktorí padli v Slovenskom národnom povstaní, nikdy nepoprel svoj obdivný postoj k zločineckému Tisovmu režimu, odmieta odsúdiť holokaust a vo funkcii župana sa dokonca odmietol pokloniť aj pamiatke stoviek slovenských žien a detí zavraždených nacistami v Kremničke. Odpornejšie politické gesto som ešte nevidel. A takéhoto darebáka, ktorý napľuje do tváre obetiam nacistických zverstiev, považuje niekto za vlastenca? Takto sa nespráva národovec, ale obyčajný fašista. Fašista, ktorý si neváži ani ľudský život, ani slobodu, ani jej národné obete. Práve preto neustále zdôrazňujem, že tohtoročné župné voľby sú len o Mariánovi Kotlebovi.

Je absolútne nezaujímavé, kto sa stane županom v Bratislave, Žiline alebo v Košiciach. V Banskej Bystrici ide o budúcnosť štátu. Buď Marián Kotleba prehrá a v tom prípade prehrá všetko a v parlamentnej opozícii bude izolovaný a utlmený ako každý extrémista a postupne sa od neho odvrátia aj všetci tí, ktorí vďaka nemu v kraji ryžovali. Alebo vyhrá a v tom prípade ho už nezastaví nič. Človeku, ktorý vie, kde je sever, netreba vysvetľovať, aké by to malo následky,“ koniec citácie.

Naozaj je asi nad ľudské sily pochopiť, ako si niekto môže myslieť, že bojovať na národnej úrovni proti fašizmu môže tým, že z ľudí, ktorí nikdy fašistami neboli, začneme vytvárať fašistov a z ľudí ktorí milujú štúrovcov kriminálnikov a ožranov. To je taký primitivizmus, ktorý nemá obdobu ani v Lenových spisoch! Je to rovnaký nezmysel, ako napríklad pri výchove protidrogovo vplývať na svoje dieťa tým, že ho vyhlásim za odporného feťáka! Viete, čo to sa stane? Pri prvej príležitosti si to dieťa vezme drogu, pretože bude zvedavé, čo to vôbec je.

Ľudia ako Chmelár či Havran, nebojujú v spoločnosti reálne proti fašistom. Naopak. Reálne ich vytvárajú. A presne na toto som myslela keď tvrdím, že neschopní ľudia, ktorí sa snažia vychovať národ, sú veľmi nebezpeční. Ak nás totiž niekto ohrozuje fašizmom, potom sú to tí ľudia, ktorí to o Slovákoch tvrdia. Slováci totiž nie sú fašisti a nedovoľme, prosím, aby ich z nás takíto lúzri robili. Reálne je vidieť, že v tejto politickej vojne ani politikom, ani tretiemu sektoru o jedinca ako človeka nejde. Bojuje sa tu iba o jedinca – voliča. A špinavo. Veľmi, veľmi špinavo.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

19.05.2017 16:07 | Komentáre 0


Mária Vidomská
Zopár slov o autorovi...


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.