Prečítané 4707x | 0

Gladio – nástroj CIA na rozsievanie strachu v Európe pod hlavičkou NATO


Gladio – nástroj CIA na rozsievanie strachu v Európe pod hlavičkou NATOBolonský masaker v roku 1980. Foto: Wikipedia

Odhalenia súvisiace s pôsobením tajnej organizácie NATO typu stay-behind s krycím názvom Gladio (po latinsky „meč“) si po dlhých desaťročiach tmy nachádzajú konečne cestu na svetlo sveta. V ostrom protiklade s dobovou i terajšou oficiálnou propagandou sa dnes ukazuje, že za viacerými teroristickými útokmi v období studenej vojny nestáli komunisti ani neonacisti, ale práve tento v lone vojenského organizmu pôsobiaci záhadný útvar, o existencii ktorého mnohí európski štátnici dlhé roky nič netušili.

Teroristické operácie pod falošnou vlajkou

Ako poukazujú niektoré zdroje, Gladio bolo dielom americkej tajnej služby CIA, ktorá podľa nich sponzorovala a riadila jeho podvratné akcie – od zakladania ultrapravicových polovojenských organizácií v Európe až po strategické teroristické operácie realizované pod falošnou vlajkou (tzv. false-flag operation). Spätne sa ich prívrženci pokúšajú morálne zdôvodniť ich potrebu a nevyhnutnosť hrozbou invázie štátov Varšavskej zmluvy, resp. východného bloku do krajín NATO. Pozornosť vyvoláva aj organizačné prepojenie Gladia so Severoatlantickým paktom po jeho vzniku (1949), konkrétne jeho začlenenie do Tajného plánovacieho výboru (CCP), ktorý bol podriadený Najvyššiemu veliteľstvu spojeneckých síl v Európe (SHAPE) v belgickom Monse.

Dnes je už preukázané, že zo všetkých stay-behind organizácií NATO bola tou najaktívnejšou práve talianska, ktorú zároveň odhalili ako prvú. Bombové útoky v rovnakom časovom rámci a s veľmi podobným rukopisom ako v ďalších krajinách NATO (Grécku či Turecku) uskutočnili ich organizátori s cieľom diskreditovať a paralyzovať ľavicové a obzvlášť komunistické hnutia, ktoré tam mali dlhodobo silnú podporu voličov. Najkrvavejší z nich sa odohral v Bologni (2. 8. 1980), ktorý si – ako je známe – vyžiadal 85 obetí.

Do špehovania SREL zapletený aj terajší šéf EK

Ako na WideShut.co.uk pripomína Keelan Balderson, aféra Gladio zasiahla aj Luxemburské veľkovojvodstvo. Zdanlivo náhodné udalosti tu však mali iný charakter. Atentáty na letisko, policajné stanice, rozvodnú sieť či redakcie novín, pri ktorých akoby zázrakom nikto neprišiel o život a taktiež nikoho oficiálne neobvinili, naznačovali skôr starostlivo naplánované divadlo než ideologické sprisahanie teroristov. No strach a zmätok, ktoré medzi ľuďmi vyvolali, dosiahli požadovaný efekt: poddajnejšie obyvateľstvo.

Na tajnej nahrávke z roku 2007 diskutujú premiér Jean-Claude Juncker (terajší predseda EK), minister spravodlivosti Luc Frieden a riaditeľ tajnej služby SREL (Service de Renseignement de l'Etat du Luxembourg) Marco Mille o možnej účasti luxemburskej pobočky Gladio na týchto udalostiach. Šéf kabinetu podľa obžaloby nepochybil v tom, že sa niečo také vôbec dialo a ešte k tomu s jeho vedomím, ale v tom, že nepotrestal Milleho za odpočúvanie a nahrávanie konverzácie. Ani hlava luxemburskej monarchie nebola bez viny. Aj keď to popiera, veľkovojvoda Henri sa zaplietol do úzkej spolupráce s britskou tajnou službou.

V júli 2013 oznámil Juncker (ktorého profil nájdete aj v rubrike Bez masky najbližšieho čísla Zem&Vek 04/2016) svoju rezignáciu po tom, čo parlamentná vyšetrovacia komisia dospela k záveru, že jeho úrad stratil kontrolu nad spravodajskou službou SREL, ktorá celé desaťročia pôsobila mimo zákona, pričom nezákonne odpočúvala vysokých politických činiteľov a špehovala občanov vlastnej krajiny.

Čas na konečné rozlúštenie ešte nenastal

Popri vytváraní „atmosféry strachu“ u obyvateľov západoeurópskych krajín malo byť ďalším účelom Gladia získavanie nových zákaziek pre produkty vojensko-priemyselného komplexu, na čom finančne parazitovali vojenské agentúry. Podľa internetových zdrojov nemali o jeho aktivitách s výnimkou niektorých vládnych predstaviteľov parlamenty dotknutých krajín žiadne informácie. Prvé sa prevalili až v roku 1984, na súdnom procese s talianskym ultrapravicovým extrémistom Vincenzom Vinciguerrom. Zasvätení politici a im nápomocní „dekonšpirátori“ sa pokúšali existenciu Galia najprv spochybniť, parlamentné vyšetrovania v Taliansku, Belgicku a Švajčiarsku (a nakoniec i priznanie samotnej CIA) ich však postupne usvedčili z lži.

Napriek všetkým indíciám skutočná rola a rozsah aktivít najznámejšej spravodajskej služby sveta v operáciách Gladia, ako aj pravý dôvod jej formálneho krytia hlavičkou NATO, ostávajú rébusom, ktorý na svoje úplné rozlúštenie, ak k nemu vôbec niekedy dôjde, ešte len čaká. Či na to bude dostatočná politická vôľa a či sa medzi vyšetrovateľmi nájde odvážna a nezávislá osobnosť, ktorá sa nenechá zastrašiť rozličnými tlakmi či vyhrážkami, ukážu zrejme až ďalšie roky. Nie je bez zaujímavosti, že na výzvu Európskeho parlamentu z roku 1990, aby národné vlády vyšetrili okolnosti prípadnej operácie Gladio na svojom území, reagovala väčšina z nich pasivitou. Obavy, že lynčovanie slobodnej verejnej mienky v európskych krajinách, vrátane SR, dosiahne cez ich členstvo v NATO svoje netušené možnosti, neutíchajú. S ohľadom na dnešné bombové útoky v Bruseli treba už len dodať, že právom.

Zdroj: http://wideshut.co.uk/luxembourg-government-forced-to-resign-over-gladio-false-flag-attack-linked-scandal/

22.03.2016 12:57 | Zo zahraničia 0


Juraj Pokorný
Zopár slov o autorovi...


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.