Prečítané 2871x | 0

Finančno-priemyselná revolúcia, jej pôvod a osud, 2. časť


Finančno-priemyselná revolúcia, jej pôvod a osud, 2. časť

Autorom článku je Adrian Kuzminski, učenec a politický aktivista žijúci v severnej časti štátu New York. Bývalý profesor histórie na University of Hawaii, pôsobil tiež na Hartwick College. Je autorom kníh The Ecology of Money: Debt, Growth and Sustainability (2013), Pyrrhonism: How the Ancient Greeks reinvented Buddhism (2008) a Fixing the System: A History of Populism, Ancient & Modern (2008).

Prvú časť článku si môžete prečítať tu: http://www.zemavek.sk/articles/view/financnopriemyselna-revolucia-jej-povod-a-osud-1-cast

Ako toto všetko vysvetľuje priemyselnú revolúciu? Nahliadnite na vec z tejto strany: prvýkrát v histórii sa stal zdroj zabezpečeného kreditu dostupným, podporený štátom a oslobodený od najhorších rizík, ktoré predtým predstavovali pôžičky od individuálnych veriteľov (napr. zlatníkov) alebo starších bankárskych rodín ako Mediciovci a Fuggerovci. To bol obrovský rozdiel: dlžníci, ktorí si mohli „načapovať“ z nového úveru, sa ocitli s dostatkom prostriedkov pre investíciu do modernizovaných produkčných metód, zaznamenali zisk a predstihli svojich konkurentov.

Na úvod sa to udialo v poľnohospodárstve s rozvojom pozemkov, neskôr vo výrobe. A aj keď tieto nové pôžičky museli byť vrátené s úrokmi, ktoré boli často na úžerníckej úrovni, s benefitmi z vylepšení sa stali pôžičky výhodné nielen pre veriteľa, ale tiež pre dlžníka.

Prvýkrát v histórii bolo možné systematicky a spoľahlivo si požičiavať do budúcnosti, vsádzať, že budúcnosť bude vždy väčšia, lepšia a bohatšia, takže je neustále možné vykazovať stále väčší dlh, ktorý sa prevalí cez dlh predošlý. To je to, čo vytvorilo trvalý hospodársky rast cez investície do inovatívnych produkčných metód a uskutočnilo priemyselnú revolúciu.

Čo vedie k ďalšej veľmi dôležitej otázke, na ktorú sa príliš nepýtame: Čo sa stane, keď sa ukáže, že budúcnosť nebude väčšia, lepšia a bohatšia, pretože základné zdroje boli vyčerpané?

Moderná odpoveď na otázku je táto: finančný, ekonomický a politický kolaps.

Albert Bartlett a Chris Martenson, okrem iných, vypracovali maltuziánsku ideu, že moderná ekonomika funguje na sebazničujúcom princípe exponenciálneho rastu.

Ďalšou otázkou zostáva: Prečo sa exponenciálny hospodársky rast uchytil a pokračoval posledných 250 rokov? Ukazuje sa, že exponenciálny rast má veľmi špecifickú hnaciu silu: úžernícke hodnoty úroku zúčtované novým finančným systémom, ktorý bol vytvorený finančnou revolúciou.

Stručne povedané, použitie vypožičaných peňazí na úrok poskytuje niečo, čo predtým neexistovalo: presvedčivý motív pre rast ekonomiky. Ak raz bol tradičný recipročný obchod, viac-menej v ustálenom stave ekonomiky, nahradený využitím úveru na úrok, bolo nutné byť v pluse: človek musel získať viac z akejkoľvek výmeny než druhá strana, aby vytvoril zisk a zaplatil úrok veriteľom.

Prvýkrát v histórii sa osudová nevyhnutnosť rastu – a vykorisťovania – zabudovala priamo do ekonomiky. Úžernícky úver nakopol ekonomiky do plných obrátok, nútil dlžníkov vykorisťovať ľudí a prírodné zdroje ďaleko nad rámec toho, čo bolo povolené v tradičných ekonomikách, ktoré boli založené na reciprocite medzi účastníkmi.

Teraz nám vzniká ďalšia, nie príliš častá otázka: Prečo boli osobné neresti a smrteľné hriechy pričlenené k základným ekonomickým zásadám?

Ctižiadosť a lakomstvo, predtým osobné neresti, boli inštitucionalizované vo finančnom systéme úžerníckym úverom, ktorý im umožňuje byť právne a kultúrne objektivizované a enormne znásobené. Už nie ako osobné vlastnosti, prevzali nadvládu nad sociálnymi imperatívmi.

Dlhodobo a intenzívne boli nové zdroje a pracovná sila zneužívané. Pre vykorisťovateľov šlo všetko hladko (už nie pre vykorisťovaných). Boli objavené a „vyvinuté“ nové hranice, či v Novom svete alebo inde. Otroci a nesvojprávni sluhovia boli predhodení ako pracovný nástroj, zvyčajne pod hlavňami zbraní.

Zároveň roľník v starom svete, násilne vysídlený modernizáciou poľnohospodárstva, bol nahnaný do továrne ako zamestnanec. Zbavený svojich tradičných, do značnej miery nezávislých a udržateľných spôsobov života, sa stal konzumným nádenníkom, ktorý musí nakupovať tovar a služby za trhové ceny.

Dlho sa zdalo, že zemeguľa má dostatok priestoru, minerálov, ornej pôdy, rýb na lov a lesov pre podporu bezprecedentnej produkčnej explózie. Tiež sa javilo, že svet má obrovské a nevyužité zdroje energie, najmä fosílnych palív, ktoré mnohokrát prevýšili produktívny potenciál.

Využívanie týchto zdrojov je to, čo nazývame priemyselná revolúcia.

Limity zdrojov a hranice prostriedkov boli však nakoniec dosiahnuté. Nemáme nové hranice. Populácia explodovala, orná pôda sa využila, lesy boli vyrúbané, rybolov vyčerpaný, minerály sú vzácne, životné prostredie sa zdegradovalo a znečistilo. Investície do výroby energie z fosílnych palív, ktoré podporovali ekonomický rast, konečne dosiahli bod klesajúcich výnosov, aj keď naďalej pokračujú v nákladných a deštruktívnych zmenách klímy.

Medzitým bankový systém naďalej požičiaval oveľa viac peňazí, než existovalo skutočných aktív vo svete. Stovky biliónov dlhu, ktoré trpasličí potenciál globálnej ekonomiky nikdy nesplatí. Buďte si istí, že čelíme ďalšej cyklickej finančnej kríze, ktorá sa od tých predchádzajúcich naozaj líši: existenciu potenciálu pre obnovu a ďalší rast už nie je možné predpokladať. Systém sa nachvíľu utíšil, no jeho dizajn nekonečného exponenciálneho rastu nie je určený pre ustálený stav.

Je dôležité pochopiť, že „anglický systém“ so sídlom na celom svete, je sprivatizovaný, úžernícky, finančný systém založený štátom ako monopol v prospech súkromných investorov a nedobrovoľne podporený svojimi daňovými poplatníkmi (o čom svedčia nedávne sanácie bánk „príliš veľkých na skrachovanie“).

Aké je ponaučenie?

1. Exponenciálny rast, poháňaný finančným systémom, je neudržateľný a odsúdený ku kolapsu. To je podstata akéhokoľvek exponenciálneho procesu.

2. Hlavným vinníkom a príčinou exponenciálneho ekonomického rastu je náš súčasný a extravagantný finančný systém, definovaný požičiavaním peňazí za úžernícke, a preto exponenciálne úrokové sadzby prostredníctvom súkromných monopolov, ktoré sú podporované štátom.

3. Obrovská sila rozpútaná finančno-priemyselnou revolúciou kompletne skorumpovala tých, ktorí sa dali zmanipulovať alebo finančne vyťažili, čo vedie k neľudskej, narcistickej kultúre arogancie, ktorá opovrhuje tradičným a udržateľným spôsobom bytia.

4. Náš finančný systém je relatívne nedávny vynález, vymyslený šikovnými a sebeckými ľuďmi vo svoj osobný prospech. Nie je výsledkom akéhokoľvek prirodzeného alebo neodvratného procesu, ani demokratického prerokovania. Je to podvod a nemôžeme sa v ňom zaseknúť.

5. Udržateľná ekonomika po kolapse bude vyžadovať návrat k vzájomným dohodám a spolupráci, k výmene tovarov a služieb. Úvery budú musieť byť založené na aktuálnej istote, nie na pákovom efekte alebo špekulatívnom využití (ešte neexistujúcich) zdrojov.

6. Úžera musí byť zakázaná v budúcnosti úverov. Monetárny systém, ktorým sú peniaze vytvárané prostredníctvom úverov, nemôže byť monopolom pre zisk, či už by išlo o monopol súkromný alebo verejný.

7. Každý budúci finančný systém sa bude musieť navrhnúť tak, aby sa zabránilo koncentrácii finančnej sily. Je teda možné, že sa bude zodpovedať verejnosti. Ak má tvorba peňazí slúžiť ľuďom, musí byť vykonávaná lokálnymi inštitúciami, ktoré sú lokálne ovládané.

Zdroj: Adrian Kuzminski; Club Orlov

06.10.2015 20:38 | Ekonomika 0


Marián Ďuriš
"Sněží a venku se setmělo. Tato noc - a tato zima - naštěstí nebude dlouhá. Nebudeme-li chtít."


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.