Prečítané 1673x | 2

Chávezov odkaz vytláča domáca a „quislingovská“ opozícia


Chávezov odkaz vytláča domáca a „quislingovská“ opozíciaIlustračné foto: Hugo Chávez (1954-2013), Victor Soares/ABr / Wikipedia

Po dramatickej porážke chávezovskej platformy vo Venezuele zažíva pravica v Latinskej Amerike vytúžený návrat na scénu. Do čela tohto štátu sa dostáva po dlhých rokoch ekonomického podkopávania, reálnych či umelo vytvorených korupčných škandáloch a útokoch, ktoré boli finančne i mediálne podporené zo zahraničia.

V novembri 2015 sa dostal na post argentínskeho prezidenta zástupca nadnárodných obchodných kruhov Mauricio Macri. O mesiac neskôr sa skončila vo Venezuele éra „chávizmu“ víťazstvom opozície a ziskom absolútnej väčšiny v parlamentných voľbách. Brazílska vláda bojuje s recesiou a množstvom korupčných škandálov, ktoré zvyšujú občiansky a politický tlak na prezidentku Rousseffovú. Dehonestujúcim útokom je vystavený takisto ekvádorský charizmatický líder Rafael Correa, ako aj bolívijský prezident Evo Morales.

Je isté, že pravicové politické hnutia pri kormidle budú otvorenejšie voči svojim donorom a Wall Street, napríklad snahou o zmenu nežiaducich pravidiel a zákonov. Znamená to koniec pre juhoamerickú vlnu Huga Cháveza? Ako sa misky váh pred 20 rokmi, keď neoliberálna éra prehĺbila všeobecnú nerovnosť a prispela k drsnej politickej represii, začali pohybovať smerom doľava, dnes majú opačný smer. Zosadené ľavicové vlády môžu z neúspechu viniť vlastný manažment, korupčné tendencie a nadnárodné kruhy s podporou mimovládnych organizácií, ktoré – v súčinnosti s globálnou krízou a vo Venezuele poklesom cien ropy – vyživili ľudovú nespokojnosť.

Budú príjmy z ropy prinášať národu naďalej osoh?

Reformy „chávezovských“ vlád prispeli hlavne nemajetným. Chudoba bola znížená o viac ako polovicu, sociálne služby ako vzdelávanie a zdravotná starostlivosť dosiahli obrovský krok vpred. Podľa Svetovej banky sa stredná trieda, ktorá ťažila z cenového „boomu“ komodít a spravodlivejšieho rozdelenia bohatstva, rozrástla (od roku 2003) o vyše 50 percent. Situácia sa stabilizovala a kedysi typické politické násilie začalo rapídne miznúť. Naopak, časť peňazí sa strácala vďaka korupcii a neefektívnym schémam na objednávku „klientských“ skupín. V priebehu rokov sa rozmohlo autoritárstvo a politická polarizácia. Po znížení cien ropy a ďalších komodít sa vytratil aj politický kapitál.

Venezuela vzdorovala dlhodobej „ekonomickej vojne“ a atakom interných i externých odporcov socialistickej politiky. Po Chávezovej smrti v roku 2013 nastúpil oveľa menej charizmatický Nicolas Maduro. Ekonomika sa v roku 2015 zrútila o 10 % (najväčší pokles na svete), produkcia ropy a príjmy klesli, rozšíril sa nedostatok niektorých potravín a tovaru, nastúpila inflácia a zahraničné investície, aj od blízkych spojencov ako Čína, sa vyparili.

Po decembrovej voľbe sa situácia vyhrocuje. Maduro sa pokúša blokovať novovytvorený parlament, opozícia bojuje o prevzatie kontroly nad štátnymi inštitúciami a stav zvyšuje hrozbu prehĺbenia krízy. S najväčšou pravdepodobnosťou sa nová vláda pri prvej šanci zameria na makroekonomické opatrenia a reformu súdnictva.

Politika pre krajanov alebo zahraničný kapitál?

Syn zámožnej rodiny s „doplnením“ štúdia v USA a nový argentínsky prezident Macri sa snaží získať prístup na medzinárodné finančné trhy, čomu sa jeho predchodkyňa vyhýbala, odstránil niektoré vývozné dane, devízové kontroly a láka zahraničný kapitál, z ktorého prostredia pochádza. Napriek tomu sa obracia na jednostranné kroky a obchádzanie Kongresu, ktoré na predošlej prezidentke kritizoval.

Dilma Rousseffová v Brazílii zrejme prežije škandály svojich najbližších kolegov. Pre každý prípad vyhlásil jej „učiteľ“ a predchodca Lula da Silva návrat na scénu v roku 2018, aby potenciálne zachránil politickú líniu. Uruguaj a Čile vyvinuli originálne socialistické stratégie popri obrane a implementácii „voľného trhu“ a pravicové vlády Peru a Kolumbie si užívajú hospodársky rast napriek komoditnému prepadu.

Latinská Amerika končila rok s ekonomickým poklesom o 0,9 %, ktorý bol obzvlášť akútny v Brazílii a Venezuele. Podľa Svetovej banky bude v roku 2016 vyšší ako 2 % a z väčších ekonomík sa blýska na lepšie časy Kolumbii, Peru a Čile. Argentína porastie len marginálne.

Bude zaujímavé sledovať vyjadrenia západných politických predstaviteľov a médií, ktorých príspevky sa budú odvíjať od možnosti ťažby kapitálu z dotyčnej krajiny. Poskytnú nastupujúci predstavitelia zmysluplnú alternatívu alebo svojimi krokmi poslúžia len hŕstke sponzorov a spriaznencov, ktorí ich na vysoké politické miesta dostali?

Zdroje: Consortium News, Venezuela Analysis, CounterPunch, Telesur TV, Global Research

04.02.2016 19:40 | Zo zahraničia 2


Marián Ďuriš
"Sněží a venku se setmělo. Tato noc - a tato zima - naštěstí nebude dlouhá. Nebudeme-li chtít."


Najnovšie príspevky

InfoTribune | 05.02.2016 11:24 0

(SLOVENSKO) ZAHRANIČÍM FINANCOVANÉ PROJEKTY URČENÉ NA OVPLYVŇOVANIE VOLIEB

http://www.jangaso.sk/zahranicim-financovane-projekty-urcene-na-ovplyvnovanie-volieb/

InfoTribune | 05.02.2016 11:24 0

(SLOVENSKO) ZAHRANIČÍM FINANCOVANÉ PROJEKTY URČENÉ NA OVPLYVŇOVANIE VOLIEB

http://www.jangaso.sk/zahranicim-financovane-projekty-urcene-na-ovplyvnovanie-volieb/

Pre pridávanie komentárov a reagovanie na ne sa prihláste alebo zaregistrujte.