Prečítané 11285x | 0

Bývalý egyptský generál: Ruská intervencia zmenila všetko


Bývalý egyptský generál: Ruská intervencia zmenila všetkoIlustračné foto: Sinajský polostrov, egyptsko-izraelská hranica, Willson44691 / Wikipedia

Egyptská vláda bojuje s povstaleckými skupinami na Sinaji, ktorý hraničí s Izraelom a pásmom Gazy, od Mubarakovho pádu v roku 2011. Operujúce podvratné skupiny (napríklad Wilayat Sinai) prisahali vernosť Islamskému štátu (ISIL) a ako mnohí analytici potvrdzujú, dostávajú podporu od cudzích mocností, ktoré ich využívajú ako nástroj zahraničnej politiky na zmenu režimov a zisk území. Spomínané aktivity sú súčasťou strategickej „balkanizácie“ Stredného východu – delenia na menšie štáty, ktoré sú ľahšie manipulovateľné politickým, vojenským a ekonomickým ziskom.

Maďarský novinár Sándor Jászberényi vyspovedal bývalého egyptského armádneho dôstojníka, generálporučíka Magdyho Shehatu, ktorý bol dôstojníkom elitných síl Sa'ka, operoval za nepriateľskými líniami v Arabsko-izraelskej vojne (1973) a pomáhal pri formovaní protiteroristickej jednotky 777. Neskôr sa stal vojenským atašé v Ománe, dnes pracuje v Káhire ako súkromný bezpečnostný poradca.

Sándor Jászberényi (SJ): Nedávno bolo na vrub Wilayat Sinai (egyptskej pobočky ISIL) pripísané zostrelenie ruského lietadla nad Sinajom. Zahraničné bezpečnostné služby to neskôr potvrdili. Rovnaká skupina niekoľko rokov bojuje s egyptskou armádou. Aký je súčasný stav povstania?

Magdy Shehata (MS): Hlavné vojenské operácie prebiehajú v severovýchodnom Sinaji. Na pochopenie je však nutné vnímať rozdiely medzi severom a juhom. Na juhu sú priateľské kmene, ktoré nemajú záujem na ozbrojenom konflikte s vládou a profitujú z cestovného ruchu. Najväčším zdrojom príjmov beduínov (na severovýchode) však bolo pašovanie stavebného materiálu, liekov, luxusných výrobkov, zbraní a ľudí cez tunelové systémy do pásma Gazy, ktoré bolo pod izraelskou blokádou od 2006.

Mubarak si bol situácie vedomý, no neurobil nič. Držal ju ako tromf pri vyjednávaní s Hamasom, na ktorý mohol vyvinúť tlak. Mursí stav zhoršil, hranice takmer neexistovali a ktokoľvek mohol prísť do Egypta bez kontroly. Zostalo to v rukách Sisiho. Uzavrel tunely a obnovil štátne hranice pozdĺž pásma Gazy. Výsledkom bol koniec príjmov z pašovania a okamžite vypukli boje. Geograficky je ľahké viesť partizánsku vojnu na severe, kde sa môžete schovať v púšti alebo opustiť krajinu po súši či mori.

SJ: V prebiehajúcom konflikte sa Izrael javí ako veľký strategický spojenec Egypta. Ten má schválenú mobilizáciu obrnených oddielov a vrtuľníkov Apache pozdĺž hraníc, ktorá je v skutočnosti zakázaná podľa dohody z Camp David.

MS: Samozrejme, medzi vládami je určitá komunikácia. Koordinujú niektoré záležitosti, ale nepovedal by som, že sa vzťah zlepšuje. Hoci Izrael súhlasil s egyptskou mobilizáciou pozdĺž hraníc, stále to pre ich zabezpečenie nič neznamená. Prebieha tam obrovský biznis. Izraelčania dosahujú značné zisky od etiópsko-sudánskych utečencov, ktorí touto trasou vstupujú do krajiny. Nielen beduíni, ale bežní Izraelčania získavajú obrovské sumy z pašovania ľudí a ich vláda proti nelegálnej migrácii nerobí nič. Teroristické skupiny zo Sinaja môžu využiť túto vlnu s cieľom opustiť Egypt, keď im tu bude „príliš horúco“.

SJ: Najväčšia teroristická skupina na Sinaji bola Ansar Beit al-Maqdis (tiež Ansar Jerusalem), ktorá prisahala vernosť ISIL-u a zmenila svoj názov na Wilayat Sinai. Kto je to?

MS: Nemyslím si, že museli nutne začať ako islamskí teroristi. Nepotrebujete žiadnu ideológiu, aby ste sa stali teroristom. Sú to väčšinou jednoduchí ľudia, ktorí sa zapojili do akcií a začali „podnikať“. Vidina lepšieho života, počiatočných benefitov a ľahko dostupných peňazí je vždy dobrá motivácia. Miestni súrne potrebujú peniaze, sú nevzdelaní, a to sa využíva. Majú vymyté mozgy vhodnou ideológiou a rôzne krajiny, organizácie a armády ich vyzbroja. Dúfam, že je to dostatočne jasné aj vám, že zbrane a príjmy týchto skupín musia odniekiaľ prísť. Žiadna teroristická skupina neexistuje bez seriózneho sponzora. Sinajskí militanti sú vybavení zbraňami a peniazmi, a to nielen z Líbye. Tiež z krajín v okolí Stredozemného mora a Izraela.

SJ: Prečo by Izrael podporoval teroristické skupiny na Sinaji?

MS: Ak si položíte jednoduchú otázku, komu vyhovuje ozbrojený konflikt na Blízkom východe, prvou odpoveďou je Izrael. Zamerajme sa najprv na sinajský konflikt. Je zrejmé, že korene konfliktu vedú do pásma Gazy. Izrael, aj počas egyptsko-izraelských vojen, mal víziu palestínskeho štátu na Sinajskom polostrove. Chcel sa zbaviť Gazy už od začiatku. Dokonca ponúkol Mubarakovi, aby prevzal nad Gazou kontrolu, čo on bohužiaľ vtedy odmietol. Keby sme boli múdrejší, mohli sme tiež zabrať Ejlat (výmenou za prevzatie kontroly nad Gazou) a mali by sme morský výjazd na severe i juhu. Táto príležitosť je preč, napriek tomu som presvedčený, že Izrael má stále predstavu riešenia palestínskeho problému na Sinajskom polostrove.

Keď sa na Stredný východ pozrieme bližšie, celý región je v plameňoch. Jediná výnimka je Izrael. Žiadna občianska vojna, ktorá by devastovala infraštruktúru, žiadne teroristické útoky ako vo Francúzsku. Nie, Izrael má pokoj. Som presvedčený, že hlavným dôvodom konfliktov na Strednom východe je medzinárodný sionizmus, ktorý zastupuje záujmy Izraela. Hrajú veľmi nespravodlivé a nečestné hry. Namiesto podpory regionálneho hospodárstva a prijateľných kompromisov presadzujú bezpečnosť Izraela, zatiaľ čo Arabi sa navzájom vraždia. To je dôvod, prečo dotujú rôzne skupiny a udržujú konflikty v arabských krajinách.

SJ: Ako vznikli islamistické teroristické skupiny?

MS: Dám vám príklad. Počas sovietskej éry neexistovala v Rusku žiadna mafia – pôsobila len KGB. Ruská mafia vznikla bezprostredne po páde sovietskeho režimu, s cieľom páchať atentáty, vydierať a vykonávať špinavú prácu v iných krajinách, pre hájenie jej záujmov.

Použitie islamského fundamentalizmu na tvorbu lokálnych konfliktov sa objavilo počas rusko-afgánskej vojny. Myšlienka bola prvýkrát otestovaná v Afganistane. Ukázalo sa, že náboženský extrémizmus sa tu môže ľahko prispôsobiť a nie je potrebné vynaložiť mnoho prostriedkov na vytvorenie povstania. Model sa ukázal ako veľmi efektívny: Talibanu sa podarilo poraziť ruskú armádu a odvtedy možno hovoriť o islamistických teroristických organizáciách.

SJ: Čo si myslíte o ISIL?

MS: Som si absolútne istý, že ISIL, rovnako ako Taliban, je umelo vytvorený. Ak sa vrátime k teórii a porovnaniu s inými organizáciami, ktoré hrali tradičnú „skrývačku“ a používali taktiku partizánskeho boja, lokalita ISIL je dobre známa. Mohol by byť zničený za deň, ale nikto nemá záujem.

SJ: Ak bol ISIL umelo vytvorený, aké politické motivácie stoja za jeho vznikom?

MS: Rozštiepiť Sýriu a Irak na kúsky, rozšíriť izraelské, americké a turecké zóny vplyvu. Ak sa Irak a Sýria rozdelí do menších celkov, tie automaticky patria jednej zo zúčastnených zón a sú riadené poprednými regionálnymi a svetovými silami. Sú príliš malé, aby si zabezpečili svoje vlastné národné záujmy. Napríklad Izrael má záujem o Golanské výšiny, Sýriu, možno o niektoré ďalšie územia. Nepovažujem náhly objav ISIL-u v Egypte za prekvapujúci. Ak Egypt „vybuchne“, nebude existovať štát s pravidelným vojskom od Sýrie po Alžírsko. Len slabí Arabi bez riadnej armády.

SJ: Je možné tento proces zastaviť?

MS: Aby to bolo možné zastaviť, Arabi by si museli najprv uvedomiť pravú podstatu prebiehajúcich konfliktov, spojiť sily a vytvoriť blok. Musíme si uvedomiť, že nepredstavujeme pre seba hrozbu. Naopak, sme prirodzení spojenci.

SJ: Kráľovstvo Saudskej Arábie a egyptskí lídri chcú vytvoriť spoločnú sunnitskú armádu, čo bolo vlani schválené Ligou arabských štátov v Sharm El-Sheikh.

MS: Nenazýval by som to „sunnitskou armádou“, pretože si nemyslím, že je založená na sektárstve a zároveň nevidím veľké rozdiely medzi sunnitmi a šíitmi. Sektárske nepriateľstvo je tiež len umelo vytvorený problém. Pozrite sa, čo sa stalo v Iraku po Saddámovej poprave. Spojené štáty zvýhodnili šíitov, ktorí sa dostali k moci, a potlačili sunnitov, ktorí vytvorili blok a formáciu ISIL. Na začiatku s tým nemali Spojené štáty problém, obzvlášť nie so šíitskou vládou, ktorá sa neskôr chcela zbaviť americkej prítomnosti v krajine. Americkí predstavitelia počítali, že ISIL spätne zatlačí regionálny šíitsky vplyv, najmä Irán.

Saudská Arábia nemala s ISIL-om problém, kým skupina bojovala v Sýrii proti Assadovi. Ten, pri niekoľkých príležitostiach, urazil saudského korunného princa. Turecko sa zase vždy chcelo zbaviť alavitov v Damasku a nahradiť ich sunnitskou bábkovou vládou. Keď sa pre tieto sily stal ISIL neovládateľný, vytvorili tzv. „anti-ISIL koalíciu“. Aj keď skutočná vôľa, pre jeho totálnu deštrukciu, chýba. Podnikali „ľahké“ nálety na ich pozície, ktoré organizáciou neotriasli. Na druhej strane, USA poskytli zbrane niekoľkým milíciám, ktoré bojovali proti Assadovi. Bolo zrejmé už od začiatku, že sa zbrane dostanú do nepovolaných rúk – Al-Kájdy a ISIL.

SJ: Čo zmenila ruská intervencia?

MS: Ruská intervencia zmenila všetko. V blízkej budúcnosti možno očakávať závažné vojenské manévre. Za zatvorenými dverami prebiehajú rokovania medzi USA a Ruskom. Spojené štáty sa zdajú byť odhodlané, viac ako predtým, krízu riešiť, pretože sa obávajú otvoreného konfliktu medzi týmito dvoma mocnosťami. Myslím si, že dohodou bude udržanie Assada pre stabilizáciu situácie, ale v konečnom dôsledku sýrsky ľud spečatí jeho osud. Podľa mňa nikto z nich nevyšle pozemné jednotky a chcú riešiť krízu politicky.

SJ: Bude na riešení sýrskej krízy participovať aj Egypt?

MS: Zdá sa mi to nevyhnutné. Akokoľvek sa Egypt snažil držať bokom, táto taktika „mŕtveho chrobáka“ nie je udržateľná. Arabi mali podporovať už Irak. Ak by tak urobili bezprostredne po americkej invázii, nebavili by sme sa o šíitsko-sunnitskom konflikte a sektárskom napätí. Naozaj dúfam v zásah arabských krajín v regionálnych konfliktoch, so začiatkom v Sýrii. Stabilizácia Sýrie je prvým krokom k stabilizácii regiónu, a to môže byť dosiahnuté prostredníctvom politiky, nie vojenských intervencií. Musíme donútiť všetkých účastníkov, aby vyjednávali. Ak sa nám to podarí, ISIL sa zrúti sám.

Egypt má šťastie, že prezidentom je Sisi. V posledných dekádach bola politika hrozná – žiadne plánovanie, žiadna vízia. Krajina bola v poriadku počas Sádáta a prvých 5 rokov Mubarakovej éry. Potom prišli len zlé a horšie rozhodnutia, čo viedlo k „arabskej jari“. Myslím si, že Sisi je začiatok novej éry. Má víziu a som presvedčený, že už má aj plán na riešenie sýrskej krízy.

Zdroje: Sándor Jászberényi; Foreign Policy Journal

12.02.2016 19:35 | Zo zahraničia 0


Marián Ďuriš
"Sněží a venku se setmělo. Tato noc - a tato zima - naštěstí nebude dlouhá. Nebudeme-li chtít."


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.