Prečítané 3774x | 0

Američania si liečia komplex z Rusov na Číňanoch


Američania si liečia komplex z Rusov na ČíňanochIlustračné foto: americký torpédoborec USS Curtis Wilbur, Camera Operator / Wikipedia

Provokácie v Juhočínskom mori nepredstavujú v repertoári zahraničnej politiky USA žiadnu extra novinku. Naopak – ich doterajšia chronológia naznačuje dnes už celkom slušnú históriu. Cielené zvyšovanie a stupňovanie vojenských aktivít nášho amerického „spojenca“, ktoré možno v ďalekovýchodnej oblasti najnovšie registrovať, má svoje pochopiteľné geopolitické dôvody. Súvisí s celkovým úpadkom postavenia najobávanejšej imperialistickej mocnosti vo svete a osobitne so znižovaním jej vplyvu v strategicky kľúčovom regióne Blízkeho východu.

Logika je pritom úplne triviálna: keď už Američania nemôžu demonštrovať svoju výlučnú moc v Sýrii, kompenzujú si to na inom mieste, kde majú pocit, že to robiť môžu. Povedané inak – svoj komplex z Rusov si liečia na Číňanoch.

Sloboda plavby zámienkou hliadkovania

Zatiaľ čo medzinárodní experti predpokladajú, že možnosť priameho vojenského konfliktu medzi USA a Čínou je minimálna až nepravdepodobná, stupňovanie napätia v Juhočínskom mori naberá čoraz nebezpečnejší kurz. Dokazuje to aj vývoj v posledných troch mesiacoch, ktorý riziko umelo vyvolanej konfrontácie medzi oboma veľmocami zvyšuje.

Október 2015
MZV Číny si predvolalo veľvyslanca USA kvôli incidentu s torpédoborcom Lassen, ktorý nelegálne, čiže bez povolenia čínskych úradov, vplával do výsostných vôd Číny neďaleko sporných ostrovov Nan-ša, ktoré Peking považuje za svoje. Podľa rezortu obrany čínska strana americké plavidlo „sledovala, prenasledovala a varovala“. Námestník ministra diplomacie ČĽR Zhang Esunvyhlásil, že akcie USA sú „nanajvýš nezodpovedné“ a americkú stranu vyzval, aby sa „vyvarovala krokov ohrozujúcich suverenitu a bezpečnosť Číny“.
Šéf Pentagónu Ashton Carter na zasadnutí senátneho výboru pre záležitosti ozbrojených síl potvrdil konanie operácie v spomínaných vodách a dodal, že podobné akcie tu budú prebiehať aj v najbližších týždňoch a mesiacoch. Ide vraj o rozhodnutie vyplývajúce zo zmeny stratégie Spojených štátov v ázijsko-tichomorskom regióne. „Budeme lietať, plávať a konať v rámci svetovej legislatívy,“ upozornil arogantne americký minister obrany a varoval, že sa to netýka iba Juhočínskeho mora, ale aj ostatných svetových regiónov. Medzitým vojenské námorníctvo USA oznámilo, že do oblasti umelých čínskych ostrovov posiela ďalšie lode.

Január 2016
Ministerstvo obrany ČĽR vyjadrilo rozhodný protest USA proti neohlásenému hliadkovaniu torpédoborca amerického vojenského námorníctva USS Curtis Wilbur len 12 námorných míľ od ostrova Triton, ktorý je súčasťou Paracelských ostrovov. „Táto operácia sa stala výzvou pre Čínu, Taiwan a Vietnam, ktoré sa pokúšajú obmedziť plavebné práva a slobodu navigácie,“ neodpustil si vyhrážku hovorca Pentagónu kapitán Jeff Davis, hoci v tom čase sa lode ČĽR v oblasti nenachádzali. Podľa neho išlo o zámerný manéver, ktorého zmyslom bolo poukázať na „potrebu zachovania slobody námornej plavby v oblasti“. Zástupca čínskeho rezortu obrany Yang Yujun v reakcii na incident vyhlásil, že činnosť amerického torpédoborca ohrozuje mier, bezpečnosť a poriadok v tejto časti mora a porušuje zákony ČĽR. Jej vojensko-námorné sily prijali ihneď po udalosti nevyhnutné odvetné opatrenia a posádku USS Curtis Wilbur vyzvali, aby opustila teritoriálne vody štátu.

Analytici vidia situáciu v Juhočínskom mori odlišne

V hodnotení následkov konania USA v Juhočínskom mori sa analytici nezhodujú. Napríklad riaditeľ Centra južno-tichomorského výskumu Čínskej akadémie medzinárodných problémov Šen Šisun je presvedčený, že Spojené štáty využívajú slobodu plavby v danej oblasti len ako zámienku na hliadkovanie, pretože na mori ani vo vzduchu nie sú žiadne prekážky pre plavbu či navigáciu. Všetko sa podľa neho deje len v záujme vyostrovania situácie a ukázania vojenskej prevahy, s cieľom dodať sily Japonsku a Filipínam.

Za provokácie, ktoré budú mať za následok ďalšie vyhrotenie situácie v regióne, označil akcie Spojených štátov riaditeľ Centra ASEAN pri Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO) Viktor Sumskij. „Odvolávajú sa na to, že následkom vytvorenia umelých ostrovov nevznikne podľa námorného práva 12-míľové pásmo, preto trvajú na tom, že do tejto zóny môžu celkom oprávnene vstupovať a vyvíjať tam výzvednú činnosť,“ tvrdí Sumskij a dodáva, že vplávaním torpédoborca do Juhočínskeho mora Washington zároveň preveril reakciu Pekingu na narušenie hraníc na mori v oblasti, ktorú Čína považuje za vlastnú.

„Jednorazové vplávanie dokonca i veľkej vojenskej lode len sotva zmení celkovú situáciu v regióne. Treba sledovať politický kontext akejkoľvek akcie,“ myslí si naproti tomu vedúci katedry orientalistiky MGIMO Dimitrij Strelcov. Ďalekosiahle následky konania Spojených štátov nepredpokladá, pretože Peking v súčasnosti nemá záujem na radikálnom vyhrotení vzťahov s USA. Jeho oponenti však upozorňujú, že presne takýto záujem má Washington.

Bezradnosť, škrípanie zubov, zlomená pýcha

Čína si robí nároky na takmer celú oblasť Juhočínskeho mora, argumentujúc historickými dôvodmi. Oblasť sporného súostrovia Nan-ša (Spratleyho ostrovy), Paracelských ostrovov a ostrova Čžun-ša si však úplne alebo čiastočne dlhodobo nárokuje viacero okolitých krajín, vrátane Vietnamu, Taiwanu, Malajzie, Filipín a Bruneja. Keďže Peking považuje túto oblasť s rozlohou 3 milióny štvorcových kilometrov za výlučné ekonomické pásmo Číny, urýchlil jej osvojovanie aj prostredníctvom vytvárania umelých ostrovov, čo vyvolalo protesty ostatných adeptov na ich vlastníctvo. USA zdôrazňujú, že v Juhočínskom mori, cez ktoré vedú dôležité námorné trasy, musí platiť režim ako v medzinárodných, nie ako v teritoriálnych vodách.

Zdá sa teda, že dôvod, ktorý sa tu vydáva za principiálny, je iba čírou zámienkou. Pravým, latentne prítomným motívom zvyšovania americkej vojenskej prítomnosti v oblasti je popri kontrole nad spornou zónou bezradnosť, škrípanie zubov a zlomená pýcha. Dôsledky týchto negatívnych emócií pre svet nemusia byť až také neškodné, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Tým, že americkí politickí a vojenskí vodcovia nepodliehajú – aj vďaka vynútenému súhlasu jednotlivých štátov EÚ vrátane SR – formálne ani fakticky jurisdikcii Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, splnomocňuje ich to, aby sa beztrestne zahrávali so stámiliónmi ľudských životov, ktoré v prípade rozdúchania globálneho vojnového požiaru vyhasnú.

Zdroje: TASR, France-Press, Sputnik

 

31.01.2016 18:26 | Zo zahraničia 0


Juraj Pokorný
Zopár slov o autorovi...


Súvisiace články

V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.