Prečítané 4325x | 3

Aktéri predvolebného boja o najväčšej súčasnej hrozbe mlčia


Aktéri predvolebného boja o najväčšej súčasnej hrozbe mlčiaIlustračné foto: Ludek / Wikipedie

Tak ako Spojené štáty americké, i Slovensko žije naplno svojím predvolebným divadlom. Frenetická túžba uchmatnúť v neprospech svojho rivala čo najviac voličských hlasov zapája do tradičných pravidiel neférové ťahy a nezriedka aj – nízke pudy. Nepodstatné a neraz umelo vyfabrikované aféry, škandály či kauzy smerujú k jeho účelovej diskreditácii, pričom ako osvedčený národný motív sa s obľubou vyťahujú obvinenia zo všadeprítomnej a večnej korupcie, zaujímajúcej v stupnici politických hriechov najvyššiu priečku. Za bežných okolností by sme to mohli vnímať ako typický sprievodný jav súperenia medzi kandidátmi.

Na chovaní aktérov predvolebného boja na Slovensku však tentoraz čosi zaráža. Každý bez výnimky totiž venuje pozornosť nepodstatným veciam a zástupným problémom, ktoré by takto možno nevyzerali, keby v medzinárodných vzťahoch vládla štandardná atmosféra. Je to porovnateľné s hypotetickou (no nie nepravdepodobnou) situáciou, keď by sa z vesmíru na Zem rútil obrovský asteroid a politici by namiesto príprav na bazálne prežitie ľudstva pokračovali vo vzájomnom okydávaní sa blatom a špinou. Nebezpečenstvo tretej svetovej vojny, ktoré tu vytrvalo tlie už tretí rok bez toho, aby sa ho pokúšal niekto v zárodku uhasiť, je pri dnešných technických prostriedkoch na vojenské vyhladenie pozemského života totožné s prírodnou apokalypsou totálneho rozsahu.

Aj bez globálneho aspektu, teda z pohľadu lokálnej každodennosti, je stav pred voľbami 2016 demonštráciou zúfalstva. Napríklad pravidelné prestrelky medzi Robertom Ficom a „enfant terrible“ slovenského parlamentu Igorom Matovičom, ktorých konkrétne dôvody väčšinu obecenstva nezaujímajú, neefektívne odčerpávajú energiu, odvádzajú pozornosť falošným smerom a spôsobujú jej zbytočnú fluktuáciu tam, kde jej potreba kriticky stúpa. Triviálnosť a infantilnosť argumentácie kandidátov nabáda voličov k neúčasti. Skutočnosť, že o aktuálne najväčšej hrozbe mlčia, na druhej strane stupňuje všeobecnú skepsu a pocit ohrozenia.

Doslova zúbožený stav slovenskej pravice nedáva Slovensku takmer nijakú perspektívnu alternatívu. Na jednej strane nadmerne veľký sociálnodemokratický monolit, na strane druhej plejáda politických trpaslíkov bez jedinej výraznej osobnosti. Tak ako kedysi za Mečiara, aj teraz sa ich veľkosť meria tým, kto silnejšie zakričí „Bez Fica!“. Desaťročia nemenný stereotyp sa stal pre malú stredoeurópsku krajinu symptomatický, až priam patologicky, a – čo je najhoršie – nevykazuje ani len náznak prípadnej evolúcie. Spupnosť, pýchu a nevôľu ku kompromisom v mene trvalo udržateľnej kooperácie, teda vlastnosti typické pre najväčších geopolitických hráčov, si osvojili aj večné tváre domácej politiky. A žiada sa poznamenať, že mnohé z nich svojou ošumelosťou a neochotou odísť zo scény tento národ vyslovene obťažujú.

18.02.2016 20:56 | Komentáre 3


Juraj Pokorný
Zopár slov o autorovi...


Najnovšie príspevky

juraj | 18.02.2016 21:32 0

Mám dojem, že na scéne je aj niekto, kto má iné (porovnateľné so Z&V) zmýšľanie, ako doterajšia politická háveď a čo ja podstatnejšie, má aj overiteľné, konkrétne a pozitívne výsledky práce. Ajkeď uznávam, chce to guráž, dať mu hlas.

InfoTribune | 18.02.2016 22:01 0

Treba dat sancu tomu, kto este nemal sancu vladnut. Vsetky postavicky v parlamente, v ktorom sa dnes hadaju medzi sebou, uz tu prilezitost mali a premrhali ju. Sancu treba dat tomu, kto ju este nemal.

juraj | 18.02.2016 21:32 0

Mám dojem, že na scéne je aj niekto, kto má iné (porovnateľné so Z&V) zmýšľanie, ako doterajšia politická háveď a čo ja podstatnejšie, má aj overiteľné, konkrétne a pozitívne výsledky práce. Ajkeď uznávam, chce to guráž, dať mu hlas.

Pre pridávanie komentárov a reagovanie na ne sa prihláste alebo zaregistrujte.