Prečítané 4956x | 0

48. výročie Che Guevarovej smrti – odtajnené dokumenty a chronologický sled udalostí


48. výročie Che Guevarovej smrti – odtajnené dokumenty a chronologický sled udalostíFoto: Busta Che Guevaru v bolívijskej La Higuere, Augusto Starita / Wikipédia

Dňa 9. októbra 1967 bol Ernesto „Che“ Guevara usmrtený bolívijskými vojakmi, ktorých vycvičili a vystrojili americké „zelené barety“ a agenti CIA. Jeho poprava zostáva dodnes kontroverznou historickou udalosťou. Okolnosti jeho partizánskeho vpádu do Bolívie, zajatia, zabitia a pochovania sú stále predmetom intenzívneho verejného záujmu a celosvetovej diskusie.

Po 30 rokoch konečne zverejnili dokumentáciu National Security Archive o „kubánskom projekte“ a vydali výber kľúčových spisov CIA, ministerstva zahraničia a Pentagonu, ktoré sa vzťahovali ku Guevarovej smrti.

Nasledujúci súhrn pozostáva z dokumentov, ktoré zverejnil National Security Archive, denníkov, kníh, životopisov a ďalších zdrojov. Vybrané a usporiadané udalosti poskytujú čiastočný obraz zapojenia americkej rozviedky a armády, správ a rozsiahlych operácií pre sledovanie a „zničenie“ Che Guevarovej guerily v Bolívii. Tisíce spravodajských a armádnych záznamov zostávajú tajomstvom. Tie verejne dostupné však ponúkajú významné a cenné informácie odhaľujúce záujem elít o sledovanie jeho revolučných aktivít a bolívijských krokov, ktoré viedli k jeho smrti.

3. október 1965: Fidel počas prejavu číta Cheho „rozlúčkový list“ z apríla, ktorý nemal v úmysle zverejniť a v ktorom oznamuje, že odstupuje zo všetkých oficiálnych pozícií v kubánskej vláde: „Splnil som svoju časť povinnosti, ktorá ma viazala ku kubánskej revolúcii... a lúčim sa s vami, súdruhovia a moji ľudia.“ (CIA Intel Memo, Castro and Communism: The Cuban Revolution in Perspective, 9. 5. 1966)

18. október 1965: CIA, Pád Che Guevaru a zmena charakteru kubánskej revolúcie. Memorandum píše analytik CIA Brian Latell. Posudzuje ekonomickú stratégiu Kuby, Guevarovu pozíciu a je znepokojený, že neupustil od svojho „revolučného postoja“. Píše: „Niet pochýb, že Castrov opatrnejší postoj pri exporte revolúcie, ako aj jeho odlišný ekonomický prístup, bude viesť k Cheho pádu“.

Jeseň 1966: Guevara prichádza do Bolívie s falošným uruguajským pasom, aby viedol komunistické partizánske hnutie. Túto krajinu si zvolil ako revolučnú základňu z rôznych príčin. Bolívia mala najnižšiu prioritu záujmov USA, sociálne podmienky a chudoba ju robili citlivou voči revolučnej ideológii a susedila s 5 krajinami, čo by umožnilo ľahšie šírenie v prípade úspechu (Harris, 60, 73; Rojo 193-194; Rodríguez:1, 157; Rodríguez: 1, 198).

September 1966-jún 1967: CIA, Spravodajská informácia. Sumár tajnej služby o nezhodách medzi Kubou a ZSSR ohľadom Guevarovej misie v Bolívii. Poskytuje údaje o konkrétnych námietkach a krokoch Brežneva. Sovietsky premiér Kosygin obviňuje Castra z „poškodzovania komunistickej veci sponzorstvom aktivít guerily... podporou protivládnych skupín v Latinskej Amerike, ktoré sa dostali do konfliktu s obľúbencami ZSSR v regióne.“ V odpovedi Castro vyhlásil, že Kuba podporí „právo každého Latinoameričana oslobodiť svoju krajinu“ a obvinil ZSSR, že sa obrátil chrbtom svojej vlastnej revolučnej tradícii...“.

Jar 1967: Od marca do augusta 1967 Guevara a jeho skupina „útočí ako chce“ na bolívijskú armádu, ktorej sila činí asi 20-tisíc mužov. Počas tohto obdobia partizáni stratia jedného na 30 Bolívijčanov. (James, 250; NYT 16.9.1967)

28. apríl 1967: US Army, Memorandum o chápaní aktivizácie, organizácie a výcviku 2.práporu bolívijskej armády. Memo, napísané šéfom americkej vojenskej skupiny v Bolívii a podpísané veliteľom bolívijských ozbrojených síl, vytvorilo prápor na sledovanie Guevarovej skupiny. Dohoda špecifikuje misiu 16 „zelených baretov“, povolaných z 8. divízie špeciálnych síl US Army, aby za 4 mesiace vycvičili „silu rýchlej reakcie“. V októbri sa tento oddiel podporovaný US Army a personálom CIA zapojil a dolapil Guevarovu skupinu rebelov.

11. máj 1967: Biely dom, Memorandum. Walt Rostow, prezidentov poradca, napísal pre Lyndona Johnsona krátky informatívny záznam o sledovaní Che Guevaru.

Jún 1967: Agent CIA Félix Rodríguez prijal telefonát Larryho S., ktorý ho navrhol na špeciálnu úlohu v Južnej Amerike. Úlohou je pomôcť Bolívijčanom vypátrať a zajať Che Guevaru a jeho skupinu. Jeho partnerom bude „Eduardo González“ a Rodríguez použije krycie meno „Félix Ramos Medina.“ (Rodríguez: 1, 148)

31. august 1967: Bolívijská armáda zaznamenala prvé víťazstvo proti partizánom, ničí tretinu Cheho mužov. José Castillo Chávez, známy ako Paco, je zajatý a partizáni sú nútení ustúpiť. Cheho zdravie sa zhoršuje. (James, 250, 269)

3. september 1967: Félix Rodríguez letí s majorom Arnaldom Saucedom do Vallegrande, aby vypočúval Paca. (Rodríguez: 1, 167)

22. september 1967: Guevara Arze, bolívijský minister zahraničia, poskytuje dôkazy Organizácii amerických štátov, že Che vedie partizánsku skupinu, ktorá pozostáva z Kubáncov, Peruáncov, Argentínčanov a Bolívijcov. (NYT 23. 9. 1967)

26. september 1967: Partizáni prichádzajú do dediny La Higuera, ktorú obyvatelia opustili a prítomnosť guerily nahlásili. Následný útok skupinu vyháňa, čo armáda označuje za významné víťazstvo. Agent CIA Rodríguez cíti Cheho prítomnosť a tlačí na bolívijského plukovníka Zentena, aby nasadil 2. prápor napriek tomu, že tréning ešte nebol ukončený. (Harris, 123; NYT 28. 9. 1967; Rodríguez: 1, 184)

28. september 1967: Plukovníka Zentenu nakoniec Rodríguez presvedčil a presúva 2. prápor do oblasti. Rodríguez sa pripája k 650 vojakom, ktorí boli vyškolení americkými špeciálnymi jednotkami mjr. „Pappy“ Sheltona. (Rodríguez: 1, 184)

7. október 1967: Posledný záznam v Cheho denníku je 11 mesiacov po inaugurácii do partizánskeho hnutia. Píše o stretnutí s pastierkou, ktorej sa partizáni pýtali na prítomnosť vojska. Zaplatili jej 50 pesos, aby mlčala. Poznamenal, že má v jej mlčanie „malú nádej.“ (Harris, 126; CIA Weekly Review, The Che Guevara Diary, 15. 12. 1967)

8. október 1967: Vojaci získali informáciu o partizánoch v Churro Ravine. Vstupujú do oblasti, narazia na skupinu a spúšťajú paľbu. Guevara sa snaží o prienik, ale je zasiahnutý do spodnej časti lýtka. (Dept. of Defense Intelligence Information Report – 28. 11. 1967)

13:30: Cheho posledná bitka sa začína v Quebrada del Yuro. Sarabia, bolívijský baník, vedie skupinu rebelov. Che je za ním – postrelia ho niekoľkokrát do nohy. Sarabia dvíha Guevaru a snaží sa ho dostať preč z palebnej línie. Znovu streľba, Cheho bareta je odstrelená, dvojica sa zastavuje a streľbu opätuje. Guevara opäť zasiahnutý do nohy, do pravého predlaktia, zbraň mu padá z ruky. Ako sa vojaci blížia, Che kričí, „Nestrieľajte! Som Che Guevara a som cennejší živý ako mŕtvy.“ Prestrelka sa končí približne o 15:30 a Che je zajatý. (Rojo, 219; James, 14)

9. október 1967, 6:15: Félix Rodríguez prichádza vrtuľníkom do La Higuera. Prináša výkonné poľné rádio a špeciálnu kameru pre dokumentáciu. Sleduje situáciu a považuje ju za „príšernú“ pri pohľade na Guevaru ležiaceho na špinavej podlahe vedľa svojich spolubojovníkov. Ruky zviazané za chrbtom, roztrhané oblečenie, kusy kože namiesto topánok. (Rodríguez: 2) Rodríguez nastavuje rádio a vysiela kódovanú správu do pobočky CIA v Peru alebo Brazílii, ktorá ju odovzdá veliteľstvu v Langley. Fotí Cheho denník a ďalšie dokumenty. Neskôr Rodríguez trávi čas rozhovorom s Guevarom a odfotí sa s ním. Zábery sú zachované v CIA. (Anderson, 793; Rodríguez: 1, 193)

10:00: Bolívijskí dôstojníci čelia otázke, čo robiť s Che. Možnosť stíhať ho je vylúčená, pretože súd by zameral pozornosť sveta a mohol by vytvoriť súcitnú propagandu pre Guevaru a Kubu. Usudzuje sa, že musí byť okamžite popravený. Je však dohodnuté, že oficiálny príbeh bude znieť „smrť následkom zranení z boja.“ Bolívijský kód rozkazuje zabiť Cheho a Rodríguez ho odovzdáva prítomným vojakom. CIA a americká vláda plánovala Cheho transferovať do Panamy na výsluch. Plukovník Zenteno však chce poslúchnuť vlastný rozkaz. Rodríguez sa rozhoduje „dať histórii voľný priebeh“ a presúva záležitosť do bolívijských rúk. (Anderson, 795; Harris 128, 129; Rodríguez: 1, 193 a 2)

Neskôr popoludní: Dôstojníci a agent CIA Rodríguez odchádzajú z La Higuera helikoptérou. Po pristátí urýchlene opúšťajú miesto kvôli prítomnosti Castrových ľudí. Rodríguez si sťahuje armádnu čiapku do tváre, nikto si ho nevšimol. Cheho telo je letecky prevezené do Vallegrande, zakonzervované a berú sa odtlačky prstov. (Rodríguez: 1, 12; Harris, 130; NYT 11. 10. 1967)

9. október 1967: Biely dom, Memorandum. Walt Rostow v správe prezidentovi naznačuje nepotvrdenú informáciu, že bolívijský prápor – „ten, ktorý sme školili“ – „dostal Che Guevaru.

10. október 1967: Biely dom, Memorandum. V krátkej aktualizácii pre Walta Rostowa, William Bowdler hlási neistotu, či bol Che Guevara „medzi obeťami zo zásahu 8. októbra.

10. október 1967: Dvaja doktori, Moisés Abraham Baptista a José Martínez Cazo, v nemocnici vo Vallegrande, podpisujú úmrtný list pre Che Guevaru. Dokument konštatuje „príchod 9.októbra o 17:30... Ernesto Guevara, približne 40 rokov, príčinou smrti viacero strelných zranení v oblasti hrudníka a končatín. Na telo boli aplikované konzervačné látky.“ Pitevná správa uvádza „príčinu smrti následkom poranení hrudníka a následného vykrvácania.“ (U.S. Embassy in La Paz, Bolivia, Airgram, 18. 10. 1967)

11. október 1967: Biely dom, Memorandum. V inej dennej aktualizácii uvádza Walt Rostow Johnsonovi „99-percentnú istotu, že Guevara je mŕtvy.“ Rostow verí, že rozhodnutie popraviť Guevaru „je hlúpe“, ale poukazuje na „opodstatnenosť našej ‚preventívnej medicíny‘ pri asistencii krajinám, ktoré čelia povstaniam – bol to bolívijský 2. prápor vytrénovaný našimi ‚zelenými baretami‘, ktorý ho zahnal do kúta a dostal.

12. október 1967: Cheho brat, Roberto, prichádza do Bolívie, aby vzal telo späť do Argentíny. Generál Ovando mu tvrdí, že bolo spopolnené. (Anderson, 799)

13. október 1967: Biely dom, Memorandum. V poslednej aktualizácii Rostow informuje Lyndona Johnsona, že Biely dom má spravodajské informácie, ktoré „odstraňujú akúkoľvek pochybnosť o smrti Che Guevaru.

14. október 1967: Traja členovia argentínskej federálnej polície prichádzajú do Bolívie, na žiadosť jej vlády. Identifikujú rukopis a odtlačky prstov z amputovaných rúk, uskladnených v kovovej nádobe s formaldehydom. Porovnané odtlačky boli identické. (U.S. Embassy in La Paz, Bolivia, Airgram, 18. 10. 1967) Študenti z venezuelskej Central University protestujú proti americkej angažovanosti pri Cheho smrti. Demonštrácie sú organizované proti americkému biznisu, domom amerických občanov, veľvyslanectvu USA a ďalším podobným cieľom. (95-364, Intelligence Information Cable)

18. október 1967: Ministerstvo zahraničia, Oficiálne potvrdenie smrti Che Guevaru. 10 dní po Cheho zajatí odovzdal veľvyslanec USA v Bolívii Douglas Henderson potvrdenie o Guevarovej smrti do Washingtonu. Dôkazy zahrnuli pitevnú správu a odtlačky prstov z amputovaných rúk. (Cheho ruky boli odrezané na dôkaz, že je mŕtvy; pod dozorom agenta CIA Gustava Villoldu bolo telo tajne pochované na pustom letisku vo Villagrande). Henderson zamlčal čas smrti, keďže dokumenty sa líšili v názoroch, či Guevara padol počas bitky, alebo prežil ešte ďalších 24 hodín v zajatí.

Október/november 1967: SOUTHCOM, Aktivity 2. práporu a smrť Che Guevaru. Report o amerických silách, ktoré vycvičili 2. Prápor obsahuje interview členov amerického tímu s bolívijskými veliteľmi, dokumenty o vojenských pohyboch, strety s Cheho oddielom. Zdroje poskytujú kľúčové detaily a popis dolapenia, výsluchu a popravy. Napriek tomu tu nie je zmienka o agentovi Rodríguezovi, ktorý bol prítomný. Guevarove posledné slová vojakovi, ktorý ho zastrelil, mali byť: „Vedz, že zabíjaš človeka.

12. október 1967: Ministerstvo zahraničia, Guevarova smrť – význam pre Latinskú Ameriku. Thomas Hughes, špecialista na Latinskú Ameriku Úradu pre tajné služby a prieskum ministerstva zahraničia, sumarizuje ministrovi Ruskovi dôležitosť „porážky popredného taktika kubánskej revolučnej stratégie.“ Analytik predpovedá, že Guevara bude „velebený ako modelový revolucionár, ktorý hrdinsky zomrel.“ Okolnosti jeho zlyhania v Bolívii však posilnia pozície „mierovej línie“ komunistických strán na pologuli. Castro sa bude stretávať s komentármi „my sme vám to hovorili“ od starších ľavicových strán, ale jeho „kúzlo na prvky mládeže nebude ovplyvnené.“ Analýza neobsahuje dôkazy o spore medzi Castrom a Guevarom v otázkach revolúcie. Nehovorí ani o sovietskom tlaku na Kubu na zníženie podpory povstaleckých hnutí.

19. október 1967: CIA, FBIS, Fidel Castro velebí Che Guevaru. Na tretí deň národného smútku (18. 10.) Castro prednáša chválospev pred miliónovým davom na Plaza de La Revolución v Havane. Ďalší deň je jeho reč prepísaná a distribuovaná do FBIS (transkripčná agentúra CIA, ktorá nahráva a prekladá správy a vysielanie z celého sveta). Castro nazýva Guevaru „umelcom revolučného boja“ a upozorňuje, že sa mýlia tí, ktorí „spievajú víťaznú pieseň“ nad jeho smrťou (s odkazom na Spojené štáty). „Mýlia sa, že jeho smrť je porážkou jeho myšlienok, taktiky alebo partizánskych konceptov.“ Táto reč nesmierne prispela k výrobe revolučnej ikony, ktorou sa v nasledujúcich rokoch Che Guevara stal.

8. november 1967: CIA hlási, že Kuba hrozí vraždou prominentnej bolívijskej postavy, ako je prezident Barrientos alebo gen. Ovando, z pomsty za Che Guevarovu smrť. (CIA Cable, 8. 11. 1967)

3. jún 1975: CIA Debriefing, Félix Rodríguez. V tomto čase CIA vyšetruje Kongres za vražedné operácie proti zahraničným vodcom. Rodríguez líči detaily svojej misie v Bolívii a výsluch partizánov. Napriek zjavným inštrukciám CIA, aby „urobil všetko pre jeho udržanie nažive“, Rodríguez odovzdal príkaz na popravu Guevaru od bolívijského vrchného velenia k vojakom v La Higuera. Tiež im nariadil nestrieľať Guevaru do tváre, aby sa zranenia javili ako bojové a osobne informoval Cheho, že bude zabitý. Po poprave Rodríguez vzal Cheho hodinky Rolex, ktoré často pyšne ukazoval novinárom.

1. júl 1995: Autor biografie Jon Lee Anderson sa zhovára s bolívijským generálom Mariom Vargas Salinasom, ktorý odhaľuje, že „sa zúčastnil na nočnom pohrebe. Telá Guevaru a niekoľkých jeho spolubojovníkov boli pochované v masovom hrobe neďaleko leteckej dráhy, mimo malého mestečka Vallegrande v strednej Bolívii.“ Andersonov článok pre NYT odštartoval dvojročné hľadanie a identifikáciu Cheho pozostatkov. (Anderson, 1)

5. júl 1997: Che Guevarov životopisec Jon Lee Anderson píše pre NYT, že hoci pozostatky neboli definitívne identifikované, dvaja odborníci sú 100-percentne presvedčení, že objavili Cheho kostru. Fakt, že jednej z nich chýbali obe ruky, sa považoval za najpresvedčivejší dôkaz. (NYT, 5. 7. 1997)

13. júl 1997: Ceremónia v Havane, za účasti Fidela Castra a ďalších kubánskych politikov, znamená návrat pozostatkov Che Guevaru na Kubu. (NYT, 14.7.1997)

17. október 1997: Za prítomnosti Castra a tisícov Kubáncov je Che Guevara pochovaný v meste Santa Clara, na Kube. (NYT, 18.10.1997)

Zdroje: National Security Archive; Anderson, Che Guevara: A Revolutionary Life (1997); Harris, Death of a Revolutionary: Che Guevara's Last Mission (1970); James, Che Guevara: A Biography (1970); National Security Files Bolivia, Vol. 4"Box 8; New York Times; Rodríguez, Shadow Warrior (1989); Rodríguez, BBC doc., Executive Action (1992); Rojo, My Friend Che (1968).

09.10.2015 17:42 | Zo zahraničia 0


Marián Ďuriš
"Sněží a venku se setmělo. Tato noc - a tato zima - naštěstí nebude dlouhá. Nebudeme-li chtít."


V diskusii ešte nie sú žiadne príspevky, pridajte prvý!

Pre pridávanie komentárov sa prihláste alebo zaregistrujte.